súbeh trestných činov

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, trestné právo
Definícia:	stav, ktorý nastáva vtedy, ak ten istý páchateľ spácha dva alebo viac trestných činov predtým, ako bol za niektorý z nich odsúdený súdom prvého stupňa, pokiaľ nezanikla trestnosť niektorého z nich
Zdroj:	PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007; Ivor, J. a kol.: Trestné právo hmotné. (Druhé, doplnené a prepracované vydanie). Bratislava: Iura Edition 2010.

---

Kontext:	Pri ukladaní trestov za súbeh trestných činov súd vychádza z tzv. absorbčnej zásady, teda súd trest uloží podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na čin najprísnejšie trestný. S ohľadom na konštrukciu skutkových podstát v osobitnej časti Trestného zákona sa najprísnejším trestným činom rozumie čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s vyššou hornou hranicou trestnej sadzby, alebo ak zbiehajúce sa činy majú rovnakú hornú hranicu, ten z nich, ktorý má vyššiu dolnú hranicu. V prípade viacčinného súbehu trestných činov dvoch alebo viacerých trestných činov dochádza k prelomeniu absorbčnej zásady a súbežne spolu s ňou je použitá tzv. asperačná zásada, teda „zásada zostrenia najprísnejšieho trestu".
Zdroj kontextu:	Čentéš, J. a kol.: Trestný zákon – Veľký komentár. Bratislava: Eurokódex 2013.
Synonymum:	súbeh
Príbuzné termíny:	trestný čin, hromadný trestný čin, trestnosť činu, recidíva
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: souběh trestních činů, uk: сукупність злочинів, ru: совокупность преступлений
Poznámka:	Súbeh trestných činov je upravený v § 41 a § 42 Trestného zákona.