premlčanie
Z STD
Verzia z 23:53, 9. november 2024, ktorú vytvoril Radovan Blazek (diskusia | príspevky)$7
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | právo, súkromné právo, občianske právo |
| Definícia: | právna skutočnosť spojená s plynutím času, ktorá spôsobuje po uplynutí zákonom stanovenej doby (premlčacia doba) zánik právneho nároku prislúchajúceho k určitému subjektívnemu právu oprávneného subjektu, ktorý je však podmienený vznesením námietky |
| Zdroj: | PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
PODĽA: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019. |
| Kontext: | Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. |
| Zdroj kontextu: | § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. |
| Príbuzné termíny: | právny nárok, námietka, právne skutočnosti, plynutie času, premlčacia doba, premlčanie trestného stíhania, premlčanie výkonu trestu |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | cs: promlčení, uk: давність, ru: давность |
| Poznámka: | Podstata premlčania spočíva v oslabení subjektívneho práva o jeho právnu nárokovateľnosť. Predpokladá uplynutie zákonom ustanoveného času bez toho, aby oprávnený subjekt právo vykonal. Aj po uplynutí premlčacej doby zostáva subjektívne právo jeho nositeľovi zachované, a preto ak dlžník plní svoj dlh aj po uplynutí premlčacej doby, nezakladá takéto konanie právny vzťah z bezdôvodného obohatenia.
Premlčanie sa spája aj s trestným právom. Inštitút premlčania trestného stíhania vychádza z toho, že uplynutím času postupne zaniká potreba trestnoprávnej reakcie na trestný čin tak z hľadiska generálnej, ako aj individuálnej prevencie. |
