právny nárok

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	právo, občianske právo, súkromné právo
Definícia:	skutočnosť, že konkrétne právo subjektu je právne vynútiteľné, a teda ho možno s úspechom uplatniť na kompetentnom orgáne
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Kontext:	Pohľadávka je subjektívnym právom veriteľa, ktoré je od istého momentu vybavené kvalitou právneho nároku, teda predpokladom úspešnej žalovateľnosti. Časový okamih, od ktorého je subjektívne právo vybavené právnym nárokom, a teda moment, od ktorého nadobudne pohľadávka vlastnosť vymáhateľnosti v zmysle súdnej žalovateľnosti, sa nazýva actio nata, okamih zrodu žaloby, resp. vzniku tzv. žalobného práva veriteľa.
Zdroj kontextu:	Števček, M. ‒ Dulak, A. ‒ Bajánková, J. ‒ Fečík, M. ‒ Sedlačko, F. ‒ Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck 2019.
Príbuzné termíny:	právny úkon, protiprávny úkon, premlčanie, plynutie času, právne skutočnosti
Poznámka:	Nárok predstavuje tú zložku subjektívneho práva, ktorá predstavuje možnosť domôcť sa ochrany subjektívneho práva štátom. Existencia subjektívneho práva spravidla nie je od počiatku dotovaná právnym nárokom. Pravidlom v právnych vzťahoch je, že existuje subjektívne právo a od istého momentu je „vybavené“ aj právnym nárokom. Časový okamih vzniku právneho nároku je totožný so vznikom tzv. subjektívneho žalobného práva. (Števček, M. ‒ Dulak, A. ‒ Bajánková, J. ‒ Fečík, M. ‒ Sedlačko, F. ‒ Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck 2019)