citátové frazémy
Z STD
Verzia z 14:51, 12. marec 2020, ktorú vytvoril JanaLevická (diskusia | príspevky)$7
Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)
Oblasť: | lingvistika |
Definícia: | frazémy prevzaté z cudzích jazykov, ktoré sa aj v prijímajúcom jazyku vyjadrujú vo svojej pôvodnej podobe |
Zdroj: | Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. 1995. |
Kontext: | Najvýznamnejšia z hľadiska frazeodidaktiky je však už spomínaná skupina kultúrnych frazém – paneuropeizmov. Máme na mysli hlavne internacionálne frazeologické jednotky, či už ide o okrídlené výrazy, alebo citátové frazémy, teda jazykové prostriedky, ktoré majú platnosť výrazných knižných prostriedkov typických pre istý druh jazykových prejavov (esejistika, publicistika, umelecký a rečnícky štýl). |
Zdroj kontextu: | Slovenský jazyk a literatúra v škole 1999/7-8 |
Príbuzné termíny: | klasifikácia frazém podľa pôvodu¹, preberanie frazeologických jednotiek, knižná frazeológia¹, knižný akcent vo frazéme, propozičná frazéma |
Poznámka: | Do tohto pojmu nepatria frazémy, ktoré majú iba nejaký prvok cudzojazyčný, patria sem iba jednotky, ktoré sú ako celok prevzaté z iného jazyka. Môžu to byť jednotky, ktoré už v pôvodnom jazyku mali platnosť frazémy (cum grano salis, last but not least), alebo jednotky, ktoré boli v pôvodnom jazyku nefrazeologickými (napr. odbornými) výrazmi (napr. corpus delicti – pôv. právnický termín, persona non grata – výraz z diplomatickej terminológie) a až v prijímajúcom jazyku sa frazeologizovali. Niektoré z bežnejších citátových frazém sa dosť často uplatňujú aj v kalkovanej podobe (in medias res – k veci, bez úvodu). Citátové frazémy majú štylistickú platnosť výrazných knižných prostriedkov. |
URL: | http://www.juls.savba.sk/frazeologicka terminologia/ |