dôkaz

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	trestné právo, občianske právo
Definícia:	priamy poznatok získaný orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom o predmete dôkazu, ktorý môže prispieť k náležitému objasneniu veci, pričom bol získaný na základe a v súlade s Trestným poriadkom alebo na základe osobitného zákona z dôkazného prostriedku
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. 2007

---

Kontext:	Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenie orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov.
Zdroj kontextu:	§ 125 zákona č. 99/1963 Zb., občiansky súdny poriadok
Príbuzné termíny:	dokazovanie, sústava dôkazov, dôkazný prostriedok, predmet dôkazu
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: důkaz
Poznámka:	Pojem dôkaz sa chápe ako výsledok dokazovania dosiahnutý určitým dôkazným prostriedkom (t.j. výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listinný dôkaz, ohliadka, výsluch účastníkov). Niekedy sa však pojem dôkaz používa synonymicky s pojmom dôkazný prostriedok, t.j. s prostriedkom, ktorým je možné zistiť skutkový stav veci. V tomto prípade je termín "dôkaz" použitý hovorovo a nie je terminologicky presný.