dokazovanie

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, súdnictvo, trestné právo, občianske právo, správne právo
Definícia:	zákonom stanovený a upravený postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu, prípadne iných osôb zúčastnených na konaní, ktorého úlohou je umožniť poznanie skutočností dôležitých na rozhodnutie a na riešenie ďalších úloh príslušného konania, uskutočňovaná v procesných formách za účelom odhalenia, vykonania, previerky, hodnotenia a využitia dôkazov a v nich obsiahnutých informácií
Zdroj:	PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Kontext:	Konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.
Zdroj kontextu:	§ 2 ods. 18 zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok).
Synonymum:	proces dokazovania
Príbuzné termíny:	dôkaz, predmet dokazovania, rozsah dokazovania, vyhľadávanie dôkazov, vykonanie dôkazov, hodnotenie dôkazov, previerka dôkazov, dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: dokazování, uk: доказування, ru: доказывание
Poznámka:	Je to vyhľadanie dôkazov o určitých skutočnostiach, ich vykonanie, previerka a vyhodnotenie. Dokazovanie je časťou civilného súdneho konania, trestného konania a správneho konania, v ktorej si orgány činné v trestnom konaní a súd vytvárajú poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci.