právna subjektivita
Z STD
Verzia z 14:11, 14. november 2024, ktorú vytvoril JanaLevická (diskusia | príspevky)$7
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | právo, občianske právo, súkromné právo, správne právo, trestné právo |
| Definícia: | spôsobilosť byť subjektom (účastníkom) právneho vzťahu, t. j. spôsobilosť mať v medziach právneho poriadku práva a povinnosti |
| Zdroj: | Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. |
| Kontext: | Platí zásada nasciturus pro iam nato habetur, podľa ktorej nenarodený je považovaný za živého, ak sa narodí živý. V prípade, ak sa nasciturus nenarodí živý, alebo sa nenarodí vôbec, tak nemôže disponovať právnou subjektivitou. Táto sa priznáva ex tunc (spätne), ak sa preukáže, že už počaté dieťa sa narodí živé. |
| Zdroj kontextu: | Števček, M. ‒ Dulak, A. ‒ Bajánková, J. ‒ Fečík, M. ‒ Sedlačko, F. ‒ Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck 2019. |
| Synonymum: | spôsobilosť na práva a povinnosti |
| Príbuzné termíny: | spôsobilosť na právne úkony |
| Poznámka: | Spôsobilosť fyzickej osoby vzniká narodením a končí smrťou, spôsobilosť vyvolávať právne dôsledky má však až po dosiahnutí plnoletosti. Spôsobilosť fyzickej osoby na práva a povinnosti trvá počas celého života fyzickej osoby a nie je možné ju obmedziť ani pozbaviť. Zaniká na podklade objektívnej právnej udalosti ‒ smrti. Právnické osoby sú subjektom práva odlišným od fyzických osôb. Sú to určité organizované entity, ktorým právny poriadok takisto priznáva právnu subjektivitu. |
