vonkajšie hranice Schengenu

Z STD
Verzia z 15:03, 12. november 2024, ktorú vytvoril JanaLevická (diskusia | príspevky)$7

(rozdiel) ← Staršia verzia | Approved revision (rozdiel) | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Eurolegislatívny termín [?]

Oblasť: právo, územné právo, správne právo, európske právo
Definícia: pozemné a morské hranice, ako aj letiská a námorné prístavy zmluvných strán Schengenskej dohody, pokiaľ nie sú vnútornými hranicami
Zdroj: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

Kontext: Dňom 21. decembra 2007 sa úsek štátnej hranice Slovenskej republiky s Ukrajinou stal vonkajšou pozemnou hranicou schengenského priestoru.
Zdroj kontextu: https://www.minv.sk/?schengenske-hranice-a-cestovanie
Príbuzné termíny: vnútorné hranice Schengenu, vonkajšie hranice Európskej únie, vnútorné hranice Európskej únie, Európska únia, systém acquis Schengen, Schengenský informačný systém, štrukturálna stránka systému acquis Schengen, temporálne hľadisko systému acquis Schengen, teritoriálne hľadisko systému acquis Schengen, funkcionálna stránka systému acquis Schengen
Poznámka: Ako vonkajšie hranice chápeme všetky hranice členských štátov, ak nie sú vnútornými hranicami. Sú to teda pozemné a námorné hranice, letiská, riečne, námorné a jazerné prístavy za podmienky, že nie sú vnútornými hranicami. Vonkajšie hranice je dovolené prechádzať iba na určených hraničných priechodoch. Rozdiel medzi vonkajšími hranicami Schengenu a Európskej únie spočíva v tom, že medzi krajiny schengenského priestoru patria aj krajiny mimo Európskej únie, ako Švajčiarsko, Nórsko a Island a naopak, nie všetky krajina Európskej únie sú v plnej miere členmi schengenského priestoru.

(https://www.e-polis.cz/clanek/system-schengenskeho-acquis.html)