páchateľ

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, trestné právo, správne právo, polícia
Definícia:	osoba, ktorá sa dopustila určitého protispoločenského konania a porušila tým normy trestného alebo správneho práva a naplnila tak skutkovú podstatu niektorého deliktu uvedeného v príslušnom právnom prepise a zároveň spĺňa predpoklady zodpovednosti za tento delikt
Zdroj:	PODĽA: Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch; Zákon č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon).

---

Kontext:	Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
Zdroj kontextu:	§ 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Príbuzné termíny:	páchateľ trestného činu, páchateľ-špecialista, nepriamy páchateľ, spolupáchateľ, odsúdený, obvinený, obžalovaný, trestný čin, priestupok, správny delikt
Cudzojazyčný ekvivalent:	uk: злочинець, ru: преступник