občiansky preukaz

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, správne právo
Definícia:	osvedčenie, ktorým príslušný správny orgán autoritatívne osvedčuje existenciu právne relevantných údajov, ktoré individualizujú určitú fyzickú osobu
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Kontext:	Občiansky preukaz je verejná listina, ktorou občan Slovenskej republiky preukazuje svoju totožnosť, štátne občianstvo Slovenskej republiky a ďalšie údaje uvedené v občianskom preukaze. Občiansky preukaz je povinný mať každý občan, ktorý dovŕšil pätnásty rok veku a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak.
Zdroj kontextu:	Zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch.
Príbuzné termíny:	osvedčenie¹, listina¹, doklad totožnosti, štátne občianstvo
Cudzojazyčný ekvivalent:	uk: посвідчення особи, ru: удостоверение личности
Poznámka:	Občiansky preukaz má platnosť 10 rokov. Osobám starším ako 60 rokov sa vydáva doklad s neobmedzenou dobou platnosti. Z hľadiska dôvodov vydania občianskeho preukazu a rozsahu povinnosti pri úhrade správnych poplatkov zákon rozlišuje prvý občiansky preukaz a nový občiansky preukaz. Nový občiansky preukaz sa môže vydať buď z úradnej povinnosti, alebo na žiadosť občana. Zákon ustanovuje tiež dôvody neplatnosti. Ak nastane niektorý zo stanovených dôvodov, občiansky preukaz je neplatný ex lege. Ak občan stratil občiansky preukaz, alebo mu bol odcudzený, poškodený alebo zničený, policajný útvar mu vydá potvrdenie o občianskom preukaze. Tento doklad nahrádza občiansky preukaz na dobu nevyhnutne potrebnú, najdlhšie však na tri mesiace.
URL:	https://www.slov-lex.sk/zoznam-tezaurov/-/tezaurus/koncept/-SK-tezaury-1-6-koncepty-5