výtržníctvo

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, trestné právo
Definícia:	trestný čin, ktorého sa dopustí ten, kto sa dopustí verbálne alebo fyzicky verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, hanobí historickú alebo kultúrnu pamiatku, hrubým spôsobom ruší zhromaždenie občanov, vyvoláva verejné pohoršenie vykonávaním pohlavného styku, vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu alebo iných patologických sexuálnych praktík na takom mieste
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Kontext:	Každé fyzické napadnutie občana, i keď sa ho páchateľ dopustil verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom, nemusí vždy napĺňať skutkovou podstatu trestného činu výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona.
Zdroj kontextu:	Čentéš, J. a kol.: Trestný zákon – Veľký komentár. Bratislava: Eurokódex 2013.
Synonymum:	trestný čin výtržníctva
Príbuzné termíny:	trestný čin, hanobenie, verejné pohoršenie, výtržnosť, hanobenie historickej alebo kultúrnej pamiatky, hrubá neslušnosť, kultúrna pamiatka
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: výtržnictví
Poznámka:	Kto zničí, poškodí alebo zneuctí hrob, urnu s ľudskými ostatkami, pomník alebo náhrobnú dosku alebo zničí alebo poškodí zariadenie pohrebiska alebo iného miesta posledného odpočinku, alebo kto sa na pohrebisku alebo inom mieste posledného odpočinku dopustí inej hrubej neslušnosti alebo výtržnosti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky (§ 365 ods. 1 Trestného zákona).