plnenie

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, občianske právo
Definícia:	v terminológii záväzkového práva ide o správanie dlžníka smerujúce k splneniu jeho povinnosti voči veriteľovi zo záväzkového vzťahu, resp. majetková hodnota, ktorú veriteľ od dlžníka zo záväzku získa
Zdroj:	PODĽA: Hendrych, D. a kol.: Právnický slovník. 3. podstatne rozšírené vydanie. Praha: C. H. Beck 2009.

---

Kontext:	Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia , ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom.
Zdroj kontextu:	Zákon č. 513/1991 Z. z. (Obchodný zákonník).
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: plnění, uk: виконання, ru: исполнение