zastúpenie

Oblasť:	právo, súkromné právo
Definícia:	občianskoprávna úprava zastúpenia umožňuje, aby v mene zastúpeného konal niekto iný ako jeho zástupca
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Príbuzné termíny:	zákonný zástupca, zákonný zástupca v správnom konaní, plnomocenstvo
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: zastoupení
Poznámka:	Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve (zmluvné zastúpenie). Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zástupcom aj zastúpeným môže byť fyzická alebo právnická osoba. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Zástupca má povinnosť konať osobne. Ďalšieho zástupcu (substitúta) si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.