sekera

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	história
Definícia:	sečná i vrhacia zbraň skladajúca sa z rukoväte a rôzne zakončenej čepele, používaná pechotou, jazdou, ale aj ľudovými vrstvami
Zdroj:	Historická revue, 2004, roč. 15, č. 5 – 6.

---

Kontext:	Už od praveku slúžila sekera nielen na prácu, ale aj na sebaobranu i útok. Aj neskoršie to bol nástroj nevyhnutný na každodennú potrebu drevorubačov, sedliakov najatých na roboty, pastierov a pod. Tak ako mali šľachtici vždy so sebou meč, príslušníci nižších, chudobnejších vrstiev mali vždy poruke sekeru. Slovo sekera sa vyskytuje vo viacerých slovanských jazykoch. Okrem slovenčiny a češtiny sa nachádza aj v chorvátčine, srbčine, poľštine, ukrajinčine a i. Starý pôvod sekery dokazuje etymologická súvislosť jej názvu v latinčine — securis.
Zdroj kontextu:	Skladaná, J.: Z hlbín dávnych vekov. Bratislava: Grand Multitrade 1999.
Príbuzné termíny:	bradatica, meč, štít, kopija, luk, oštep, nôž, britva
Cudzojazyčný ekvivalent:	en: axe, de: Axt (die), cs: sekera, la: securis (is, f.), pl: siekiera, ru: топор
Poznámka:	Sekera slúžila ako popravovací a obradný nástroj — bola atribútom najvyššieho boha Perúna. Bojovej sekere zodpovedala i zvláštna konštrukcia, proporcie, rozmiestenie ostria a tylu — akéhosi tŕňa či obuchu na zadnej strane hlavice sekery, ktorý spoľahlivo rozrazil lebku jedným úderom. Sekera nebola len zbraňou obyčajného ľudu a pešiakov, ale aj zbraňou jazdy. Vďaka dĺžke poriska (najdlhšie máme dokázané poriská cca 90 — 150 cm dlhé) mohol jazdec pobiť nepriateľov z väčšej vzdialenosti bez rizika. Problém však pre jazdu nastával pri boji s kopijníkmi, pretože tí boli chránení dĺžkou svojej zbrane, ktorá bola okolo 2 metrov.