meč

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: história
Definícia: bodná i sečná zbraň skladajúca sa z rôzne dlhej a tvarovanej čepele a rukoväte používaná pechotou i jazdou, slúžiaca ako obradný i popravovací nástroj
Zdroj: Historická revue, 2004, roč. 15, č. 5 – 6.

Kontext: Spomedzi zbraní vynikajú predovšetkým meče, ktoré sa zhotovovali najmä podľa franských predlôh a ich koncentrácia v oblasti moravských centier je pozoruhodná. Vlastnili ich pravdepodobne najmä kniežatá a veľmoži. K bežnej výzbroji patrili oštepy, kopije, šípy s lukmi a najmä vojnové sekery, ktoré sú pre moravské prostredie charakteristické. Vo vojsku bolo však dosť aj jazdeckých družín, o čom svedčia nálezy ostrôh z rôznych lokalít, niekde aj vo väčšom množstve. Všetky tieto predmety sú pre nás zvlášť dôležité, lebo podliehali dobovému vkusu a sú významnou pomôckou pre chronologické triedenie.
Zdroj kontextu: Studia Academica Slovaca 28. Prednášky XXXV. letného seminára slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava: Stimul 1999.
Príbuzné termíny: sekera, oštep, kopija, luk, štít
Cudzojazyčný ekvivalent: ru: меч, cs: meč, pl: miecz
Poznámka: Najskvostnejším nálezom je tzv. blatnický meč. Jeho rukoväť je bohato zdobená geometrickými vzormi poloľudskými a polozvieracími maskami. Tento nález pochádza z hrobu slovienskeho veľmoža, čo naznačuje, že sa meč používal aj ako rodová dedičná zbraň. Dosiaľ sa v odbornej literatúre veľa diskutuje o presnom časovom zaradení mečov, ale aj o ich pôvode.