Termín:občianstvo Európskej únie: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
 
Riadok 20: Riadok 20:
 
}}
 
}}
 
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]
 
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]
 +
[[Category:Právo]]

Aktuálna revízia z 13:17, 30. júl 2024

Eurolegislatívny termín [?]

Oblasť: právo, právo EÚ, Európska únia, medzinárodné súkromné právo, medzinárodné verejné právo
Definícia: štatút, ktorý získali od 1. novembra 1993 popri svojej štátnej príslušnosti všetci občania členských štátov Európskej únie, t. j. každý občan členského štátu Európskej únie je zároveň občanom EÚ
Zdroj: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

Kontext: Občianstvo Únie dáva ľuďom právo:

na nediskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, cestovať a mať pobyt kdekoľvek v Európskej únii, hlasovať a kandidovať v európskych a miestnych voľbách v mieste, kde žijú, na diplomatickú ochranu a konzulárnu pomoc vo svete od ktorejkoľvek krajiny EÚ, ak tam ich vlastná krajina nie je zastúpená, obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament v akejkoľvek otázke v rámci zodpovednosti EÚ, upozorniť európskeho ombudsmana na zistené prípady nesprávneho úradného postupu zo strany ktorejkoľvek inštitúcie EÚ, písomne sa obrátiť na ktorúkoľvek inštitúciu EÚ v jednom z úradných jazykov EÚ a prijať odpoveď v tom istom jazyku, na prístup k dokumentom Parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie, a to za určitých podmienok, na účasť na verejných skúškach na vstup do verejnej služby EÚ.

Zdroj kontextu: https://eur-lex.europa.eu/SK/legal-content/summary/citizenship-of-the-union.html
Synonymum: euroobčianstvo
Príbuzné termíny: štátne občianstvo, Európska únia
Cudzojazyčný ekvivalent: uk: громадянство Європейського Союзу, ru: гражданство Европейского Союза
Poznámka: Občianstvo EÚ je právo ustanovené v článku 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v článku 9 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Každá osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu, EÚ je automaticky občanom Únie. Toto právo je tak zakotvené v zmluvách Európskej únie (EÚ) a predstavuje kľúčový faktor pri rozvíjaní európskej identity. Občianstvo Únie nenahrádza štátne občianstvo. Dopĺňa ho a udeľuje osobám osobitné práva. Občanom EÚ prináleží súhrn práv, ktoré sú obsiahnuté najmä v primárnom práve, napr. právo na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ, aktívne a pasívne volebné právo v komunálnych voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu v členskom štáte, kde má pobyt, nezávisle od štátnej príslušnosti, právo využiť v tretej krajine diplomatickú a konzulárnu ochranu zastupiteľskými úradmi členských štátov EÚ, právo obracať sa na Európsky parlament s petíciami, právo podávať sťažnosti a podnety európskemu ombudsmanovi. Podmienky pre nadobudnutie občianstva Únie sú stanovené v normách príslušného vnútroštátneho práva.