Termín:genetika: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Presun medzi kategoriami) |
|||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
|Name=genetika | |Name=genetika | ||
| − | |Definition= | + | |Definition=disciplína zaoberajúca sa dedičnosťou a premenlivosťou |
| − | + | |Field=lekárska veda, genetika | |
| − | |Field= | + | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| − | + | |Translations={{Translation | |
| − | + | |Language=cs | |
| − | + | |Localized form=genetika | |
| − | |Bibliography= | ||
| − | |Translations={{Translation|Language=cs|Localized form=genetika | ||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
}} | }} | ||
| − | + | |Acceptability=Odporúčaný | |
| − | + | |Comment=Pojem g. zaviedol W. Bateson (1906). Zakladateľom genetiky je J. G. Mendel, ktorý roku 1865 vyslovil prvé pravidlá o dedení znakov a vlastností u diploidných rastlín. Na základe kontrolovaného opeľovania získal krížením hrachu nové kombinácie znakov. Ako prvý dokázal závislosť medzi utváraním znakov a určitými dedičnými vlohami (Mendelove zákony). Jeho objav však ostal dlho zabudnutý. Znovuobjavením Mendelových zákonov dedičnosti (H. de Vries, 1897; C. Correns, 1899; E. v Tschermak-Seysenegg, 1900) sa na začiatku 20. stor. začal vývoj modernej genetiky. Roku 1903 publikoval W. S. Sutton teóriu, podľa ktorej párovo sa vyskytujúce chromozómy sú nositeľmi dedičného materiálu. Správnosť tejto teórie potvrdil | |
| − | + | svojimi pokusmi na drozofile obyčajnej T. H. Morgan (1919). | |
| − | [[Category:Medicína | + | }} |
| + | [[Category:Medicína]] | ||
Verzia zo dňa a času 15:33, 24. september 2020
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | lekárska veda, genetika |
| Definícia: | disciplína zaoberajúca sa dedičnosťou a premenlivosťou |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | cs: genetika |
| Poznámka: | Pojem g. zaviedol W. Bateson (1906). Zakladateľom genetiky je J. G. Mendel, ktorý roku 1865 vyslovil prvé pravidlá o dedení znakov a vlastností u diploidných rastlín. Na základe kontrolovaného opeľovania získal krížením hrachu nové kombinácie znakov. Ako prvý dokázal závislosť medzi utváraním znakov a určitými dedičnými vlohami (Mendelove zákony). Jeho objav však ostal dlho zabudnutý. Znovuobjavením Mendelových zákonov dedičnosti (H. de Vries, 1897; C. Correns, 1899; E. v Tschermak-Seysenegg, 1900) sa na začiatku 20. stor. začal vývoj modernej genetiky. Roku 1903 publikoval W. S. Sutton teóriu, podľa ktorej párovo sa vyskytujúce chromozómy sú nositeľmi dedičného materiálu. Správnosť tejto teórie potvrdil
svojimi pokusmi na drozofile obyčajnej T. H. Morgan (1919). |
