Termín:Hersov syndróm I: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
|Name=Hersov syndróm I | |Name=Hersov syndróm I | ||
| − | |Definition= | + | |Definition=autozómovo recesívny dedičný variant glykogenózy, ale aj recesívne dedičný s väzbou na chromozóm X: výrazná hepatomegália, pečeň sa o niečo zmenší po puberte |
| − | |Field=lekárska diagnóza | + | |Field=lekárska diagnóza, ochorenie, choroba |
|Related terms=syndróm, Hersov syndróm II | |Related terms=syndróm, Hersov syndróm II | ||
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
| Riadok 8: | Riadok 8: | ||
|Comment=Malý vzrast, zvýšené množstvo podkožného tuku najmä v gluteálnej oblasti. Je náchylnosť k hypoglykemickým krízam s acidózou a vracaním. Celková hyperlipidémia. Chorobu podmieňuje deficit fosforylázy, takže sa nadmerne ukladá glykogén, a to najmä v pečeni. | |Comment=Malý vzrast, zvýšené množstvo podkožného tuku najmä v gluteálnej oblasti. Je náchylnosť k hypoglykemickým krízam s acidózou a vracaním. Celková hyperlipidémia. Chorobu podmieňuje deficit fosforylázy, takže sa nadmerne ukladá glykogén, a to najmä v pečeni. | ||
| − | + | Termín bol odvodený od mena francúzskeh biochemika H. G. Hersa (1923 – 2008). | |
}} | }} | ||
[[Category:Medicína]] | [[Category:Medicína]] | ||
Aktuálna revízia z 17:19, 27. apríl 2020
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | lekárska diagnóza, ochorenie, choroba |
| Definícia: | autozómovo recesívny dedičný variant glykogenózy, ale aj recesívne dedičný s väzbou na chromozóm X: výrazná hepatomegália, pečeň sa o niečo zmenší po puberte |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Príbuzné termíny: | syndróm, Hersov syndróm II |
| Poznámka: | Malý vzrast, zvýšené množstvo podkožného tuku najmä v gluteálnej oblasti. Je náchylnosť k hypoglykemickým krízam s acidózou a vracaním. Celková hyperlipidémia. Chorobu podmieňuje deficit fosforylázy, takže sa nadmerne ukladá glykogén, a to najmä v pečeni.
Termín bol odvodený od mena francúzskeh biochemika H. G. Hersa (1923 – 2008). |
