Termín:sekera: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
|Name=sekera | |Name=sekera | ||
|Definition=sečná i vrhacia zbraň skladajúca sa z rukoväte a rôzne zakončenej čepele, používaná pechotou, jazdou, ale aj ľudovými vrstvami | |Definition=sečná i vrhacia zbraň skladajúca sa z rukoväte a rôzne zakončenej čepele, používaná pechotou, jazdou, ale aj ľudovými vrstvami | ||
− | |||
|Field=história | |Field=história | ||
− | |||
|Related terms=bradatica, meč, štít, kopija, luk, oštep, nôž, britva | |Related terms=bradatica, meč, štít, kopija, luk, oštep, nôž, britva | ||
− | + | |Bibliography=Historická revue, 20004, roč. 15, č. 5 – 6. | |
− | |Bibliography=Historická revue, č. 5 | + | |Translations={{Translation |
− | |Translations={{Translation|Language=en|Localized form=axe}}{{Translation|Language=de|Localized form=Axt (die)}}{{Translation|Language=cs|Localized form=sekera}}{{Translation|Language=la|Localized form=securis}}{{Translation|Language=pl|Localized form=siekiera}}{{Translation|Language=ru|Localized form=топор}} | + | |Language=en |
+ | |Localized form=axe | ||
+ | }}{{Translation | ||
+ | |Language=de | ||
+ | |Localized form=Axt (die) | ||
+ | }}{{Translation | ||
+ | |Language=cs | ||
+ | |Localized form=sekera | ||
+ | }}{{Translation | ||
+ | |Language=la | ||
+ | |Localized form=securis (is, f.) | ||
+ | }}{{Translation | ||
+ | |Language=pl | ||
+ | |Localized form=siekiera | ||
+ | }}{{Translation | ||
+ | |Language=ru | ||
+ | |Localized form=топор | ||
+ | }} | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
|Context=Už od praveku slúžila sekera nielen na prácu, ale aj na sebaobranu i útok. Aj neskoršie to bol nástroj nevyhnutný na každodennú potrebu drevorubačov, sedliakov najatých na roboty, pastierov a pod. Tak ako mali šľachtici vždy so sebou [[meč]], príslušníci nižších, chudobnejších vrstiev mali vždy poruke sekeru. Slovo sekera sa vyskytuje vo viacerých slovanských jazykoch. Okrem slovenčiny a češtiny sa nachádza aj v chorvátčine, srbčine, poľštine, ukrajinčine a i. Starý pôvod sekery dokazuje etymologická súvislosť jej názvu v latinčine — securis. | |Context=Už od praveku slúžila sekera nielen na prácu, ale aj na sebaobranu i útok. Aj neskoršie to bol nástroj nevyhnutný na každodennú potrebu drevorubačov, sedliakov najatých na roboty, pastierov a pod. Tak ako mali šľachtici vždy so sebou [[meč]], príslušníci nižších, chudobnejších vrstiev mali vždy poruke sekeru. Slovo sekera sa vyskytuje vo viacerých slovanských jazykoch. Okrem slovenčiny a češtiny sa nachádza aj v chorvátčine, srbčine, poľštine, ukrajinčine a i. Starý pôvod sekery dokazuje etymologická súvislosť jej názvu v latinčine — securis. | ||
|Context source=Skladaná, J.: Z hlbín dávnych vekov. Bratislava: Grand Multitrade 1999. | |Context source=Skladaná, J.: Z hlbín dávnych vekov. Bratislava: Grand Multitrade 1999. | ||
− | + | |Comment=Sekera slúžila ako popravovací a obradný nástroj — bola atribútom najvyššieho boha [[Term:Perún|Perúna]]. Bojovej sekere zodpovedala i zvláštna konštrukcia, proporcie, rozmiestenie ostria a tylu — akéhosi tŕňa či obuchu na zadnej strane hlavice sekery, ktorý spoľahlivo rozrazil lebku jedným úderom. Sekera nebola len zbraňou obyčajného ľudu a pešiakov, ale aj zbraňou jazdy. Vďaka dĺžke poriska (najdlhšie máme dokázané poriská cca 90 — 150 cm dlhé) mohol jazdec pobiť nepriateľov z väčšej vzdialenosti bez rizika. Problém však pre jazdu nastával pri boji s kopijníkmi, pretože tí boli chránení dĺžkou svojej zbrane, ktorá bola okolo 2 metrov. | |
− | |||
− | |||
− | |Comment=Sekera slúžila ako popravovací a obradný nástroj — bola atribútom najvyššieho boha [[Perún|Perúna]]. Bojovej sekere zodpovedala i zvláštna konštrukcia, proporcie, rozmiestenie ostria a tylu — akéhosi tŕňa či obuchu na zadnej strane hlavice sekery, ktorý spoľahlivo rozrazil lebku jedným úderom. Sekera nebola len zbraňou obyčajného ľudu a pešiakov, ale aj zbraňou jazdy. Vďaka dĺžke poriska (najdlhšie máme dokázané poriská cca 90 — 150 cm dlhé) mohol jazdec pobiť nepriateľov z väčšej vzdialenosti bez rizika. Problém však pre jazdu nastával pri boji s kopijníkmi, pretože tí boli chránení dĺžkou svojej zbrane, ktorá bola okolo 2 metrov. | ||
}} | }} | ||
− | |||
− | |||
− | |||
[[Category:História]] | [[Category:História]] |
Verzia zo dňa a času 21:29, 20. apríl 2020
Odporúčaný termín [?]
Oblasť: | história |
Definícia: | sečná i vrhacia zbraň skladajúca sa z rukoväte a rôzne zakončenej čepele, používaná pechotou, jazdou, ale aj ľudovými vrstvami |
Zdroj: | Historická revue, 20004, roč. 15, č. 5 – 6. |
Kontext: | Už od praveku slúžila sekera nielen na prácu, ale aj na sebaobranu i útok. Aj neskoršie to bol nástroj nevyhnutný na každodennú potrebu drevorubačov, sedliakov najatých na roboty, pastierov a pod. Tak ako mali šľachtici vždy so sebou meč, príslušníci nižších, chudobnejších vrstiev mali vždy poruke sekeru. Slovo sekera sa vyskytuje vo viacerých slovanských jazykoch. Okrem slovenčiny a češtiny sa nachádza aj v chorvátčine, srbčine, poľštine, ukrajinčine a i. Starý pôvod sekery dokazuje etymologická súvislosť jej názvu v latinčine — securis. |
Zdroj kontextu: | Skladaná, J.: Z hlbín dávnych vekov. Bratislava: Grand Multitrade 1999. |
Príbuzné termíny: | bradatica, meč, štít, kopija, luk, oštep, nôž, britva |
Cudzojazyčný ekvivalent: | en: axe, de: Axt (die), cs: sekera, la: securis (is, f.), pl: siekiera, ru: топор |
Poznámka: | Sekera slúžila ako popravovací a obradný nástroj — bola atribútom najvyššieho boha Perúna. Bojovej sekere zodpovedala i zvláštna konštrukcia, proporcie, rozmiestenie ostria a tylu — akéhosi tŕňa či obuchu na zadnej strane hlavice sekery, ktorý spoľahlivo rozrazil lebku jedným úderom. Sekera nebola len zbraňou obyčajného ľudu a pešiakov, ale aj zbraňou jazdy. Vďaka dĺžke poriska (najdlhšie máme dokázané poriská cca 90 — 150 cm dlhé) mohol jazdec pobiť nepriateľov z väčšej vzdialenosti bez rizika. Problém však pre jazdu nastával pri boji s kopijníkmi, pretože tí boli chránení dĺžkou svojej zbrane, ktorá bola okolo 2 metrov. |