Termín:právna subjektivita: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Riadok 9: Riadok 9:
 
|Context=Platí zásada nasciturus pro iam nato habetur, podľa ktorej nenarodený je považovaný za živého, ak sa narodí živý. V prípade, ak sa nasciturus nenarodí živý, alebo sa nenarodí vôbec, tak nemôže disponovať právnou subjektivitou. Táto sa priznáva ex tunc (spätne), ak sa preukáže, že už počaté dieťa sa narodí živé.
 
|Context=Platí zásada nasciturus pro iam nato habetur, podľa ktorej nenarodený je považovaný za živého, ak sa narodí živý. V prípade, ak sa nasciturus nenarodí živý, alebo sa nenarodí vôbec, tak nemôže disponovať právnou subjektivitou. Táto sa priznáva ex tunc (spätne), ak sa preukáže, že už počaté dieťa sa narodí živé.
 
|Context source=Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019
 
|Context source=Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019
|Comment=Vzniká narodením a končí smrťou, spôsobilosť občana vyvolávať právne dôsledky má však až po dosiahnutí plnoletosti. Právna subjektivita organizácií je v právnych normách vymedzená pojmom právnickej osoby.
+
|Comment=Spôsobilosť fyzickej osoby vzniká narodením a končí smrťou, spôsobilosť vyvolávať právne dôsledky má však až po dosiahnutí plnoletosti. Spôsobilosť fyzickej osoby na práva a povinnosti trvá počas celého života fyzickej osoby a nie je možné ju obmedziť ani pozbaviť. Zaniká na podklade objektívnej právnej udalosti ‒ smrti. Právnické osoby sú subjektom práva odlišným od fyzických osôb. Sú to určité organizované entity, ktorým právny poriadok takisto priznáva právnu subjektivitu.
 
}}
 
}}
 
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]
 
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Verzia zo dňa a času 15:44, 9. november 2024

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: právo, občianske právo, súkromné právo, správne právo, trestné právo
Definícia: spôsobilosť byť subjektom (účastníkom) právneho vzťahu, t. j. spôsobilosť mať v medziach právneho poriadku práva a povinnosti
Zdroj: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

Kontext: Platí zásada nasciturus pro iam nato habetur, podľa ktorej nenarodený je považovaný za živého, ak sa narodí živý. V prípade, ak sa nasciturus nenarodí živý, alebo sa nenarodí vôbec, tak nemôže disponovať právnou subjektivitou. Táto sa priznáva ex tunc (spätne), ak sa preukáže, že už počaté dieťa sa narodí živé.
Zdroj kontextu: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019
Synonymum: spôsobilosť na práva a povinnosti
Príbuzné termíny: spôsobilosť na právne úkony
Poznámka: Spôsobilosť fyzickej osoby vzniká narodením a končí smrťou, spôsobilosť vyvolávať právne dôsledky má však až po dosiahnutí plnoletosti. Spôsobilosť fyzickej osoby na práva a povinnosti trvá počas celého života fyzickej osoby a nie je možné ju obmedziť ani pozbaviť. Zaniká na podklade objektívnej právnej udalosti ‒ smrti. Právnické osoby sú subjektom práva odlišným od fyzických osôb. Sú to určité organizované entity, ktorým právny poriadok takisto priznáva právnu subjektivitu.