Termín:právna subjektivita: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(3 medziľahlé úpravy od jedného ďalšieho používateľa nie sú zobrazené) | |||
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
|Name=právna subjektivita | |Name=právna subjektivita | ||
|Definition=spôsobilosť byť subjektom (účastníkom) právneho vzťahu, t. j. spôsobilosť mať v medziach právneho poriadku práva a povinnosti | |Definition=spôsobilosť byť subjektom (účastníkom) právneho vzťahu, t. j. spôsobilosť mať v medziach právneho poriadku práva a povinnosti | ||
− | |Field=správne právo | + | |Field=právo, občianske právo, súkromné právo, správne právo, trestné právo |
+ | |Related terms=spôsobilosť na právne úkony | ||
+ | |Synonyms=spôsobilosť na práva a povinnosti | ||
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. | |Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
− | |Comment= | + | |Context=Platí zásada nasciturus pro iam nato habetur, podľa ktorej nenarodený je považovaný za živého, ak sa narodí živý. V prípade, ak sa nasciturus nenarodí živý, alebo sa nenarodí vôbec, tak nemôže disponovať právnou subjektivitou. Táto sa priznáva ex tunc (spätne), ak sa preukáže, že už počaté dieťa sa narodí živé. |
+ | |Context source=Števček, M. ‒ Dulak, A. ‒ Bajánková, J. ‒ Fečík, M. ‒ Sedlačko, F. ‒ Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck 2019. | ||
+ | |Comment=Spôsobilosť fyzickej osoby vzniká narodením a končí smrťou, spôsobilosť vyvolávať právne dôsledky má však až po dosiahnutí plnoletosti. Spôsobilosť fyzickej osoby na práva a povinnosti trvá počas celého života fyzickej osoby a nie je možné ju obmedziť ani pozbaviť. Zaniká na podklade objektívnej právnej udalosti ‒ smrti. Právnické osoby sú subjektom práva odlišným od fyzických osôb. Sú to určité organizované entity, ktorým právny poriadok takisto priznáva právnu subjektivitu. | ||
}} | }} | ||
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | [[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] |
Aktuálna revízia z 14:11, 14. november 2024
Odporúčaný termín [?]
Oblasť: | právo, občianske právo, súkromné právo, správne právo, trestné právo |
Definícia: | spôsobilosť byť subjektom (účastníkom) právneho vzťahu, t. j. spôsobilosť mať v medziach právneho poriadku práva a povinnosti |
Zdroj: | Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. |
Kontext: | Platí zásada nasciturus pro iam nato habetur, podľa ktorej nenarodený je považovaný za živého, ak sa narodí živý. V prípade, ak sa nasciturus nenarodí živý, alebo sa nenarodí vôbec, tak nemôže disponovať právnou subjektivitou. Táto sa priznáva ex tunc (spätne), ak sa preukáže, že už počaté dieťa sa narodí živé. |
Zdroj kontextu: | Števček, M. ‒ Dulak, A. ‒ Bajánková, J. ‒ Fečík, M. ‒ Sedlačko, F. ‒ Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck 2019. |
Synonymum: | spôsobilosť na práva a povinnosti |
Príbuzné termíny: | spôsobilosť na právne úkony |
Poznámka: | Spôsobilosť fyzickej osoby vzniká narodením a končí smrťou, spôsobilosť vyvolávať právne dôsledky má však až po dosiahnutí plnoletosti. Spôsobilosť fyzickej osoby na práva a povinnosti trvá počas celého života fyzickej osoby a nie je možné ju obmedziť ani pozbaviť. Zaniká na podklade objektívnej právnej udalosti ‒ smrti. Právnické osoby sú subjektom práva odlišným od fyzických osôb. Sú to určité organizované entity, ktorým právny poriadok takisto priznáva právnu subjektivitu. |