Termín:znalečné: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
 
(3 medziľahlé úpravy od jedného ďalšieho používateľa nie sú zobrazené)
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=znalečné
 
|Name=znalečné
|Definition=odmena za podanie posudku a na úhradu nákladov, ktoré [[Term:znalec|znalec]] účelne vynaložil v súvislosti s vypracovaním [[Term:znalecký posudok²|znaleckého posudku]]
+
|Definition=odmena za podanie posudku a na úhradu nákladov, ktoré [[Term:znalec|znalec]] účelne vynaložil v súvislosti s vypracovaním [[Term:znalecký posudok|znaleckého posudku]]
|Field=právo, trestné právo
+
|Field=právo, súdnictvo, trestné právo, správne právo, občianske právo
|Related terms=znalec, znalecký posudok²
+
|Related terms=znalec, znalecký posudok, znalecké dokazovanie
 
|Bibliography=PODĽA: Ivor, J. a kol.: Trestné právo procesné. Bratislava: Iura Edition 2006.
 
|Bibliography=PODĽA: Ivor, J. a kol.: Trestné právo procesné. Bratislava: Iura Edition 2006.
 
|Acceptability=Legislatívny
 
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Na ustanovenie znalca, spôsobilosť na túto funkciu a vylúčenie z nej, o práve odoprieť vykonanie znaleckého posudku, o sľube znalca pred vykonaním znaleckej činnosti, o pribratí konzultanta, ako aj náhrade hotových výdavkov a o odmene za znalecký úkon sa vzťahujú osobitné predpisy. Výšku odmeny za znalecký úkon určí ten, kto znalca pribral. Ak ten, kto znalca pribral, nesúhlasí s výškou odmeny vyúčtovanej za znaleckú činnosť, rozhodne o odmene uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
+
|Context=Znalec si (v prípade, že si chce uplatniť znalečné) musí svoj právny nárok na znalečné uplatniť, a to u toho orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý znalca do trestného konania pribral. Znalec je v trestnom konaní osobou rozdielnou od procesných strán a orgánov činných v trestnom konaní a súdu, pričom je subjektom trestného konania len vtedy, ak si uplatňuje nárok na znalečné a o jeho nároku sa rozhoduje v trestnom konaní alebo ak ide o uloženie poriadkovej pokuty.
|Context source=§ 152 ods. 1 a 2 zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok).
+
|Context source=Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka 2022.
|URL=https://www.slov-lex.sk/zoznam-tezaurov/-/tezaurus/koncept/-SK-tezaury-1-2-koncepty-117
+
|Comment=Na ustanovenie znalca, spôsobilosť na túto funkciu a vylúčenie z nej, o práve odoprieť vykonanie znaleckého posudku, o sľube znalca pred vykonaním znaleckej činnosti, o pribratí konzultanta, ako aj náhrade hotových výdavkov a o odmene za znalecký úkon sa vzťahujú osobitné predpisy (§ 152 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok).  
|Comment=Osobitným predpisom, ktorý určuje výšku odmeny znalca (znalečné) je zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a k nemu prislúchajúca vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
+
Osobitným predpisom, ktorý určuje výšku odmeny znalca (znalečné) je zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a k nemu prislúchajúca vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.
 +
 
 +
Výšku odmeny za znalecký úkon určí ten, kto znalca pribral. Ak ten, kto znalca pribral, nesúhlasí s výškou odmeny vyúčtovanej za znaleckú činnosť, rozhodne o odmene uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok (§ 152 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok).
 
}}
 
}}
 
[[Category:Právo]]
 
[[Category:Právo]]

Aktuálna revízia z 14:55, 13. november 2024

Legislatívny termín [?]

Oblasť: právo, súdnictvo, trestné právo, správne právo, občianske právo
Definícia: odmena za podanie posudku a na úhradu nákladov, ktoré znalec účelne vynaložil v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku
Zdroj: PODĽA: Ivor, J. a kol.: Trestné právo procesné. Bratislava: Iura Edition 2006.

Kontext: Znalec si (v prípade, že si chce uplatniť znalečné) musí svoj právny nárok na znalečné uplatniť, a to u toho orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý znalca do trestného konania pribral. Znalec je v trestnom konaní osobou rozdielnou od procesných strán a orgánov činných v trestnom konaní a súdu, pričom je subjektom trestného konania len vtedy, ak si uplatňuje nárok na znalečné a o jeho nároku sa rozhoduje v trestnom konaní alebo ak ide o uloženie poriadkovej pokuty.
Zdroj kontextu: Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka 2022.
Príbuzné termíny: znalec, znalecký posudok, znalecké dokazovanie
Poznámka: Na ustanovenie znalca, spôsobilosť na túto funkciu a vylúčenie z nej, o práve odoprieť vykonanie znaleckého posudku, o sľube znalca pred vykonaním znaleckej činnosti, o pribratí konzultanta, ako aj náhrade hotových výdavkov a o odmene za znalecký úkon sa vzťahujú osobitné predpisy (§ 152 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok).

Osobitným predpisom, ktorý určuje výšku odmeny znalca (znalečné) je zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a k nemu prislúchajúca vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.

Výšku odmeny za znalecký úkon určí ten, kto znalca pribral. Ak ten, kto znalca pribral, nesúhlasí s výškou odmeny vyúčtovanej za znaleckú činnosť, rozhodne o odmene uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok (§ 152 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok).