Termín:acidita: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 6: | Riadok 6: | ||
|Translations={{Translation | |Translations={{Translation | ||
|Language=la | |Language=la | ||
| − | |Localized form=aciditas | + | |Localized form=aciditas (atis, n.) |
}} | }} | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
Aktuálna revízia z 19:49, 14. október 2020
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | chémia |
| Definícia: | sila kyseliny, kyslosť |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Kontext: | Počet oddisociovaných (voľných) iónov H⁺ udáva aktuálnu aciditu, ktorá závisí od sily kyseliny; udáva sa v mol.l⁻¹ a vyjadruje pomocou ph. Celkové množstvo H⁺ v disociovanej alebo nedisociovanej forme v objemovej jednotke sa nazýva celková acidita (kyslosť) roztoku. Čím je koncentrácia H⁺ väčšia, tým je kyselina chemicky aktívnejšia. Kys. chlorovodíková HCl je pri rovnakej jednomolárnej koncentrácii silnejšia ako kyselina octová CH₃COOH. Vyplýva to z rozličných disociačných stupňov (a) obidvoch kyselín: aCH₃COOH = 0,0034, aHCl = 0,79. Jeden liter jednomolárneho rozt. HCl obsahuje a . c = 0,79 g voľných iónov H⁺, kým jeden liter CH₃COOH len 0,0034 g iónov H⁺. Tento rozdiel počtu iónov H⁺ v objemovej jednotke je príčinou rozdielnej sily obidvoch kys. |
| Zdroj kontextu: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | la: aciditas (atis, n.) |
| Poznámka: | Termín vznikol z latinského slova acidus (kyslý). |
