Termín:aforizmus: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Úprava URL) |
|||
| (3 medziľahlé úpravy od 2 ďalších používateľov nie sú zobrazené) | |||
| Riadok 4: | Riadok 4: | ||
|Field=lingvistika | |Field=lingvistika | ||
|Related terms=ustálené slovné spojenie, maxima, gnóma | |Related terms=ustálené slovné spojenie, maxima, gnóma | ||
| − | |Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. 1995. | + | |Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995. |
|Translations={{Translation | |Translations={{Translation | ||
|Language=en | |Language=en | ||
| Riadok 22: | Riadok 22: | ||
}}{{Translation | }}{{Translation | ||
|Language=fr | |Language=fr | ||
| − | |Localized form=aphorisme | + | |Localized form=aphorisme (n. m.) |
}}{{Translation | }}{{Translation | ||
|Language=it | |Language=it | ||
| Riadok 33: | Riadok 33: | ||
|Context=Dobrý aforizmus vzniká z (intuitívneho) poznania zložitých dejov okolitého sveta. | |Context=Dobrý aforizmus vzniká z (intuitívneho) poznania zložitých dejov okolitého sveta. | ||
|Context source=Literárny týždenník, 1998, apríl, č. 14, s. 6 – 7. | |Context source=Literárny týždenník, 1998, apríl, č. 14, s. 6 – 7. | ||
| − | |URL= | + | |URL=https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka_terminologia/ |
|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov | |Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov | ||
| − | |Comment=Termín vychádza z gréckeho aforismos, čo znamená vymedzenie. Zväčša pozostáva z jednej vety, ale nie je to pravidlom. Jeho spôsob vyjadrenia (výpovede) je symetrický, obsahuje prirovnanie, protiklad alebo rozpor. Väčšina aforizmov sa zakladá na kontraste, ktorý odkrýva duchaplnosť ich autora. Mnohí ho pokladajú za tzv. príslovie intelektuálov. Aforizmy sa niekedy vydávajú aj osobitne v knižných publikáciách, ktoré sa nazývajú aforistiká (napr. Brezina, J.: Aforizmy troch tisícročí). Hoci sa aforizmy stávajú zdrojom nových frazém, ich ustálenosť je podmienená častým výskytom v písaných aj hovorených prejavoch (mottá, citáty, ozdobné poetické výpovede a i.), zaraďujú sa medzi útvary stojace na hranici frazeológie. Príklady: ''Najlepší spôsob, ako stratiť dôveru a úctu mladých, je dávať im nekonečné rady. (E. Hemingway) | + | |Comment=Termín vychádza z gréckeho aforismos, čo znamená vymedzenie. Zväčša pozostáva z jednej vety, ale nie je to pravidlom. Jeho spôsob vyjadrenia (výpovede) je symetrický, obsahuje prirovnanie, protiklad alebo rozpor. Väčšina aforizmov sa zakladá na kontraste, ktorý odkrýva duchaplnosť ich autora. Mnohí ho pokladajú za tzv. príslovie intelektuálov. Aforizmy sa niekedy vydávajú aj osobitne v knižných publikáciách, ktoré sa nazývajú aforistiká (napr. Brezina, J.: Aforizmy troch tisícročí). Hoci sa aforizmy stávajú zdrojom nových frazém, ich ustálenosť je podmienená častým výskytom v písaných aj hovorených prejavoch (mottá, citáty, ozdobné poetické výpovede a i.), zaraďujú sa medzi útvary stojace na hranici frazeológie. Príklady: ''Najlepší spôsob, ako stratiť dôveru a úctu mladých, je dávať im nekonečné rady.'' (E. Hemingway); ''Len jedna vec na svete je horšia, než dostať sa do ľudských rečí: nedostať sa do nich.'' (O. Wilde); ''Človek – to znie hrdo!'' (M. Gorkij); ''Ťažko je ľúbiť ženu a súčasne robiť niečo rozumné.'' (L. N. Tolstoj). |
}} | }} | ||
[[Category:Frazeológia]] | [[Category:Frazeológia]] | ||
Aktuálna revízia z 15:49, 1. apríl 2020
Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)
| Oblasť: | lingvistika |
| Definícia: | ustálené spojenie, ktoré stručne, vtipne, ironicky, inokedy lakonicky vyjadruje životnú pravdu, hlbokú myšlienku alebo morálnu zásadu |
| Zdroj: | Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995. |
| Kontext: | Dobrý aforizmus vzniká z (intuitívneho) poznania zložitých dejov okolitého sveta. |
| Zdroj kontextu: | Literárny týždenník, 1998, apríl, č. 14, s. 6 – 7. |
| Príbuzné termíny: | ustálené slovné spojenie, maxima, gnóma |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | en: aphorism, cs: aforismus, grc: αφοριζειν, ru: афоризм, uk: афоризм, fr: aphorisme (n. m.), it: aforisma, pl: aforyzm |
| Poznámka: | Termín vychádza z gréckeho aforismos, čo znamená vymedzenie. Zväčša pozostáva z jednej vety, ale nie je to pravidlom. Jeho spôsob vyjadrenia (výpovede) je symetrický, obsahuje prirovnanie, protiklad alebo rozpor. Väčšina aforizmov sa zakladá na kontraste, ktorý odkrýva duchaplnosť ich autora. Mnohí ho pokladajú za tzv. príslovie intelektuálov. Aforizmy sa niekedy vydávajú aj osobitne v knižných publikáciách, ktoré sa nazývajú aforistiká (napr. Brezina, J.: Aforizmy troch tisícročí). Hoci sa aforizmy stávajú zdrojom nových frazém, ich ustálenosť je podmienená častým výskytom v písaných aj hovorených prejavoch (mottá, citáty, ozdobné poetické výpovede a i.), zaraďujú sa medzi útvary stojace na hranici frazeológie. Príklady: Najlepší spôsob, ako stratiť dôveru a úctu mladých, je dávať im nekonečné rady. (E. Hemingway); Len jedna vec na svete je horšia, než dostať sa do ľudských rečí: nedostať sa do nich. (O. Wilde); Človek – to znie hrdo! (M. Gorkij); Ťažko je ľúbiť ženu a súčasne robiť niečo rozumné. (L. N. Tolstoj). |
| URL: | https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka terminologia/ |
