Termín:pranostika: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Uprava velkosti pismen) |
(Úprava URL) |
||
| (4 medziľahlé úpravy od 2 ďalších používateľov nie sú zobrazené) | |||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
|Name=pranostika | |Name=pranostika | ||
|Definition=druh [[Term:parémie|parémie]], ktorý sa tematicky viaže so skutočnosťami a prácami na poli, v prírode, niektoré vyslovujú radu o počasí, o tom, ako sa v prírode pri istých úkazoch zariadiť, majú teda prognostický charakter | |Definition=druh [[Term:parémie|parémie]], ktorý sa tematicky viaže so skutočnosťami a prácami na poli, v prírode, niektoré vyslovujú radu o počasí, o tom, ako sa v prírode pri istých úkazoch zariadiť, majú teda prognostický charakter | ||
| − | |||
|Field=lingvistika | |Field=lingvistika | ||
| − | |||
|Related terms=parémie, funkčná distribúcia frazém, frazeologizované spojenie, príslovie, porekadlo | |Related terms=parémie, funkčná distribúcia frazém, frazeologizované spojenie, príslovie, porekadlo | ||
| − | + | |Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995. | |
| − | |Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. 1995. | + | |Translations={{Translation |
| − | |Translations={{Translation|Language=en|Localized form=weather lore}} | + | |Language=en |
| + | |Localized form=weather lore | ||
| + | }} | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |Context=Príkladom nám môžu byť pravidelné predpovede počasia v televízii, rozhlase a tlači, kde aj meteorológovia neraz pripomínajú naše ľudové pranostiky. Prirodzene, s poznámkou, že nie sú spoľahlivé. Už sám fakt ich citovania však svedčí o tom, že pranostiky zanechali vplyv aj v týchto vedeckých kruhoch a že dodnes medzi nami vytrvalo prežívajú. Slovo pranostika pochádza z gréckeho výrazu prognosis, čo znamená predpoveď priebehu choroby na základe istých priaznivých alebo nepriaznivých znakov. Z tohto slova je odvodený výraz prognostikon | + | |Context=Príkladom nám môžu byť pravidelné predpovede počasia v televízii, rozhlase a tlači, kde aj meteorológovia neraz pripomínajú naše ľudové pranostiky. Prirodzene, s poznámkou, že nie sú spoľahlivé. Už sám fakt ich citovania však svedčí o tom, že pranostiky zanechali vplyv aj v týchto vedeckých kruhoch a že dodnes medzi nami vytrvalo prežívajú. Slovo pranostika pochádza z gréckeho výrazu prognosis, čo znamená predpoveď priebehu choroby na základe istých priaznivých alebo nepriaznivých znakov. Z tohto slova je odvodený výraz ''prognostikon'' ako schopnosť predvídať, predpovedať osud na základe istých javov, najmä astrologických. Súčasný pojem pranostika vyjadruje predpoveď počasia, vychádzajúcu z dlhodobých ľudových pozorovaní vecí v prírode. |
|Context source=Skladaná, J.: Slová z hlbín dávnych vekov. Bratislava: Grand Multitrade 1999. 206 s. | |Context source=Skladaná, J.: Slová z hlbín dávnych vekov. Bratislava: Grand Multitrade 1999. 206 s. | ||
| − | |URL= | + | |URL=https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka_terminologia/ |
| − | |||
|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov | |Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov | ||
|Comment=Pranostiky teda vyslovujú a) pozorovanie o počasí, o časovom, ročnom cykle (''V jeseni funt dažďa, cent blata''), b) rady pre práce na poli, v záhrade, v lese, pri vode (''September – z poľa ber''), c) isté rady pre životné správanie, napr. ako sa obliekať, bývať, stravovať sa a pod. (''Po Matúši čiapku na uši''), d) predpoveď o počasí (''Zelené, tmavé Vianoce, biela Veľká noc''). Pre pranostiky je príznačná vecná (hoci obrazná) spätosť s istým faktom, s istým termínom, s istým úkazom a pod. Pranostiky sú teda vždy iba neúplne frazeologizované. Špecifickým znakom mnohých pranostík je reverzibilita ich výstavby aj významu (''Zelené Vianoce, biela Veľká noc, Biele Vianoce, zelená Veľká noc'' a pod.). Pranostiky majú žánrové znaky spoločné s prísloviami alebo porekadlami a špecifikuje ich predovšetkým ich tematická orientácia. | |Comment=Pranostiky teda vyslovujú a) pozorovanie o počasí, o časovom, ročnom cykle (''V jeseni funt dažďa, cent blata''), b) rady pre práce na poli, v záhrade, v lese, pri vode (''September – z poľa ber''), c) isté rady pre životné správanie, napr. ako sa obliekať, bývať, stravovať sa a pod. (''Po Matúši čiapku na uši''), d) predpoveď o počasí (''Zelené, tmavé Vianoce, biela Veľká noc''). Pre pranostiky je príznačná vecná (hoci obrazná) spätosť s istým faktom, s istým termínom, s istým úkazom a pod. Pranostiky sú teda vždy iba neúplne frazeologizované. Špecifickým znakom mnohých pranostík je reverzibilita ich výstavby aj významu (''Zelené Vianoce, biela Veľká noc, Biele Vianoce, zelená Veľká noc'' a pod.). Pranostiky majú žánrové znaky spoločné s prísloviami alebo porekadlami a špecifikuje ich predovšetkým ich tematická orientácia. | ||
}} | }} | ||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
[[Category:Frazeológia]] | [[Category:Frazeológia]] | ||
Aktuálna revízia z 15:49, 1. apríl 2020
Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)
| Oblasť: | lingvistika |
| Definícia: | druh parémie, ktorý sa tematicky viaže so skutočnosťami a prácami na poli, v prírode, niektoré vyslovujú radu o počasí, o tom, ako sa v prírode pri istých úkazoch zariadiť, majú teda prognostický charakter |
| Zdroj: | Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995. |
| Kontext: | Príkladom nám môžu byť pravidelné predpovede počasia v televízii, rozhlase a tlači, kde aj meteorológovia neraz pripomínajú naše ľudové pranostiky. Prirodzene, s poznámkou, že nie sú spoľahlivé. Už sám fakt ich citovania však svedčí o tom, že pranostiky zanechali vplyv aj v týchto vedeckých kruhoch a že dodnes medzi nami vytrvalo prežívajú. Slovo pranostika pochádza z gréckeho výrazu prognosis, čo znamená predpoveď priebehu choroby na základe istých priaznivých alebo nepriaznivých znakov. Z tohto slova je odvodený výraz prognostikon ako schopnosť predvídať, predpovedať osud na základe istých javov, najmä astrologických. Súčasný pojem pranostika vyjadruje predpoveď počasia, vychádzajúcu z dlhodobých ľudových pozorovaní vecí v prírode. |
| Zdroj kontextu: | Skladaná, J.: Slová z hlbín dávnych vekov. Bratislava: Grand Multitrade 1999. 206 s. |
| Príbuzné termíny: | parémie, funkčná distribúcia frazém, frazeologizované spojenie, príslovie, porekadlo |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | en: weather lore |
| Poznámka: | Pranostiky teda vyslovujú a) pozorovanie o počasí, o časovom, ročnom cykle (V jeseni funt dažďa, cent blata), b) rady pre práce na poli, v záhrade, v lese, pri vode (September – z poľa ber), c) isté rady pre životné správanie, napr. ako sa obliekať, bývať, stravovať sa a pod. (Po Matúši čiapku na uši), d) predpoveď o počasí (Zelené, tmavé Vianoce, biela Veľká noc). Pre pranostiky je príznačná vecná (hoci obrazná) spätosť s istým faktom, s istým termínom, s istým úkazom a pod. Pranostiky sú teda vždy iba neúplne frazeologizované. Špecifickým znakom mnohých pranostík je reverzibilita ich výstavby aj významu (Zelené Vianoce, biela Veľká noc, Biele Vianoce, zelená Veľká noc a pod.). Pranostiky majú žánrové znaky spoločné s prísloviami alebo porekadlami a špecifikuje ich predovšetkým ich tematická orientácia. |
| URL: | https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka terminologia/ |
