Termín:ľudské práva: Rozdiel medzi revíziami
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
|Definition=prirodzené práva priznané každej [[Term:fyzická osoba|fyzickej osobe]] narodením bez ohľadu na vieru, farbu pleti, vek, národnosť, pohlavie, rasu, jazyk, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, [[Term:majetok|majetok]], rod alebo iné postavenie | |Definition=prirodzené práva priznané každej [[Term:fyzická osoba|fyzickej osobe]] narodením bez ohľadu na vieru, farbu pleti, vek, národnosť, pohlavie, rasu, jazyk, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, [[Term:majetok|majetok]], rod alebo iné postavenie | ||
|Field=právo, ústavné právo, medzinárodné právo, verejné právo | |Field=právo, ústavné právo, medzinárodné právo, verejné právo | ||
| − | |Related terms=politické práva, | + | |Related terms=politické práva, zhromažďovanie, združovanie, petícia |
|Synonyms=základné práva a slobody | |Synonyms=základné práva a slobody | ||
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. | |Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. | ||
Aktuálna revízia z 14:09, 17. november 2024
Legislatívny termín [?]
| Oblasť: | právo, ústavné právo, medzinárodné právo, verejné právo |
| Definícia: | prirodzené práva priznané každej fyzickej osobe narodením bez ohľadu na vieru, farbu pleti, vek, národnosť, pohlavie, rasu, jazyk, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie |
| Zdroj: | Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. |
| Synonymum: | základné práva a slobody |
| Príbuzné termíny: | politické práva, zhromažďovanie, združovanie, petícia |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | cs: lidská práva |
| Poznámka: | Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ (čl. 12 a 13 Ústavy SR č. 460/1992 Zb.).
Sú to najzákladnejšie práva, zakotvené v ústavách a medzinárodných dokumentoch, pričom štát garantuje aj ich právnu ochranu prostredníctvom nezávislých súdov, či iných orgánov. Sú to práva nepremlčateľné, nescudziteľné, neodňateľné a nezrušiteľné. Medzi ľudské práva patrí napr. právo na život, sloboda pohybu, vlastníctvo majetku. Tieto práva sa označujú aj ako ústavné práva. Prvá ucelenejšia definícia pojmu základných a nedotknuteľných práv človeka sa objavuje v diele Johna Locka „Dve zmluvy o vláde“ z roku 1690, dôležitým medzníkom v histórii práv a slobôd je obdobie buržoáznych revolúcií, prijatie ústavných dokumentov. Prvenstvo patrí dokumentu prijatému vo Virgínii v roku 1776, ktorého myšlienky boli vyjadrené aj v Deklarácii nezávislosti zo 4. júla 1776. Vo Francúzsku bola prijatá Deklarácia práv človeka a občana v roku 1789. Podľa období, v ktorých vznikali a dostávali sa do ústav základné práva a slobody, sa vyprofilovali tri generácie ľudských práv (I. generácia – práva osobné, II. generácia – práva hospodárske, sociálne a kultúrne, III. generácia – sú označované ako práva tzv. postindustriálnej spoločnosti). |
