Termín:náhrada škody: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| (Jedna medziľahlá úprava od jedného ďalšieho používateľa nie je zobrazená) | |||
| Riadok 6: | Riadok 6: | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
|Context=Základnou podmienkou, aby si poškodený mohol uplatniť nárok na náhradu škody je, že mu trestným činom obvineného bola spôsobená škoda. Zároveň sa vyžaduje, aby medzi vznikom škody a spáchaným skutkom, za ktorý je obvinený stíhaný, bola príčinná súvislosť. | |Context=Základnou podmienkou, aby si poškodený mohol uplatniť nárok na náhradu škody je, že mu trestným činom obvineného bola spôsobená škoda. Zároveň sa vyžaduje, aby medzi vznikom škody a spáchaným skutkom, za ktorý je obvinený stíhaný, bola príčinná súvislosť. | ||
| − | |Context source=Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka | + | |Context source=Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka 2022. |
| − | |Comment=V zmysle § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Ide o tzv. všeobecnú zodpovednosť za škodu. V prípade, že spôsobenie škody je zároveň trestným činom alebo priestupkom, možno si náhradu škody uplatniť v príslušnom trestnom alebo správnom konaní. Nárok na náhradu škody však môže vzniknúť aj bez trestnoprávnej či priestupkovej zodpovednosti, a to na základe osobitného právneho vzťahu medzi škodcom a poškodeným, napr. podľa uzatvorenej občianskoprávnej zmluvy, obchodnoprávnej zmluvy, či na základe zamestnaneckého vzťahu. V takom prípade je možné si | + | |Comment=V zmysle § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Ide o tzv. všeobecnú zodpovednosť za škodu. V prípade, že spôsobenie škody je zároveň trestným činom alebo priestupkom, možno si náhradu škody uplatniť v príslušnom trestnom alebo správnom konaní. Nárok na náhradu škody však môže vzniknúť aj bez trestnoprávnej či priestupkovej zodpovednosti, a to na základe osobitného právneho vzťahu medzi škodcom a poškodeným, napr. podľa uzatvorenej občianskoprávnej zmluvy, obchodnoprávnej zmluvy, či na základe zamestnaneckého vzťahu. V takom prípade je možné si uplatniť náhradu škody civilnoprávnou žalobou. |
}} | }} | ||
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | [[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | ||
| + | [[Category:Právo]] | ||
Aktuálna revízia z 16:23, 29. júl 2024
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | právo, správne právo, trestné právo, občianske právo |
| Definícia: | plnenie, ktoré prislúcha poškodenému za škodu spôsobenú porušením právnych predpisov škodcom a na ktoré má poškodený nárok v zmysle príslušných právnych predpisov, pričom tento nárok si možno uplatniť v príslušnom konaní |
| Kontext: | Základnou podmienkou, aby si poškodený mohol uplatniť nárok na náhradu škody je, že mu trestným činom obvineného bola spôsobená škoda. Zároveň sa vyžaduje, aby medzi vznikom škody a spáchaným skutkom, za ktorý je obvinený stíhaný, bola príčinná súvislosť. |
| Zdroj kontextu: | Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka 2022. |
| Príbuzné termíny: | škoda, zodpovednosť za škodu, trestný čin, priestupok |
| Poznámka: | V zmysle § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Ide o tzv. všeobecnú zodpovednosť za škodu. V prípade, že spôsobenie škody je zároveň trestným činom alebo priestupkom, možno si náhradu škody uplatniť v príslušnom trestnom alebo správnom konaní. Nárok na náhradu škody však môže vzniknúť aj bez trestnoprávnej či priestupkovej zodpovednosti, a to na základe osobitného právneho vzťahu medzi škodcom a poškodeným, napr. podľa uzatvorenej občianskoprávnej zmluvy, obchodnoprávnej zmluvy, či na základe zamestnaneckého vzťahu. V takom prípade je možné si uplatniť náhradu škody civilnoprávnou žalobou. |
