Termín:sústava dôkazov: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
(2 medziľahlé úpravy od rovnakého používateľa nie sú zobrazené.)
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=sústava dôkazov
 
|Name=sústava dôkazov
|Definition=súhrn osobných, vecných alebo listinných dôkazov
+
|Definition=súhrn osobných, vecných alebo listinných dôkazov, pričom ani jeden z nich nemožno považovať za absolútny, pretože každý z nich je iba jedným z druhov celej sústavy
|Field=právo, súdnictvo, trestné právo, správne právo, občianske právo
+
|Field=súdnictvo
|Related terms=dôkaz, listinný dôkaz, dôkazný prostriedok, dokazovanie, znalec, znalecké dokazovanie
+
|Related terms=dôkaz, listinný dôkaz, dôkazný prostriedok, dokazovanie
|Bibliography=PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
+
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Teória trestného práva procesného rozdeľuje dôkazy z hľadiska viacerých kritérií. Tieto delenia síce nemajú priamy vplyv na vyhodnotenie dôkaznej situácie v konkrétnom prípade, ani sa nevyskytujú v zákone, pochopenie a používanie týchto delení v procese dokazovania však tvorí základ pre také systematické rozdelenie dôkazov v každom jednotlivom prípade, ktoré zabezpečí hodnotiacim osobám najprehľadnejšie vnímanie dôkaznej situácie a jej následné vyhodnotenie,
+
|Comment=Neexistuje nadradenosť jedného dôkazu nad druhým. Vo všetkých štádiách trestného konania musí byť neustále preverovaná pravdivosť a hodnovernosť každého dôkazu, v každej konkrétnej veci orgán činný v trestnom konaní a súd sám rozhoduje o tom, akými dôkaznými prostriedkami bude objasňovať určité skutočnosti, ktoré sú dôležité pre zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností a pre zákonné rozhodnutie o vine, či nevine pri konečnom rozhodnutí.
prejavujúce sa či už pri argumentácii v rámci konania, alebo pri vydávaní rozhodnutí a ich odôvodňovaní.
 
|Context source=Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2022.
 
|Comment=Neexistuje nadradenosť jedného dôkazu nad druhým. Procesné predpisy spravidla dôkazy formálne nečlenia, najmä neexistuje žiadne ustanovenie o tom, že niektoré dôkazy by mali väčšiu dôkaznú silu
 
ako ostatné. Vo všetkých procesných predpisoch sa vchádza zo zásady tzv. voľného hodnoenia dôkazov.
 
 
}}
 
}}
 
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]
 
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Verzia zo dňa a času 09:28, 7. júl 2023

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: súdnictvo
Definícia: súhrn osobných, vecných alebo listinných dôkazov, pričom ani jeden z nich nemožno považovať za absolútny, pretože každý z nich je iba jedným z druhov celej sústavy
Zdroj: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

Príbuzné termíny: dôkaz, listinný dôkaz, dôkazný prostriedok, dokazovanie
Poznámka: Neexistuje nadradenosť jedného dôkazu nad druhým. Vo všetkých štádiách trestného konania musí byť neustále preverovaná pravdivosť a hodnovernosť každého dôkazu, v každej konkrétnej veci orgán činný v trestnom konaní a súd sám rozhoduje o tom, akými dôkaznými prostriedkami bude objasňovať určité skutočnosti, ktoré sú dôležité pre zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností a pre zákonné rozhodnutie o vine, či nevine pri konečnom rozhodnutí.