Termín:sekera: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| (Jedna medziľahlá úprava od jedného ďalšieho používateľa nie je zobrazená) | |||
| Riadok 4: | Riadok 4: | ||
|Field=história | |Field=história | ||
|Related terms=bradatica, meč, štít, kopija, luk, oštep, nôž, britva | |Related terms=bradatica, meč, štít, kopija, luk, oštep, nôž, britva | ||
| − | |Bibliography=Historická revue, | + | |Bibliography=Historická revue, 2004, roč. 15, č. 5 – 6. |
|Translations={{Translation | |Translations={{Translation | ||
|Language=en | |Language=en | ||
| Riadok 25: | Riadok 25: | ||
}} | }} | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |Context=Už od praveku slúžila sekera nielen na prácu, ale aj na sebaobranu i útok. Aj neskoršie to bol nástroj nevyhnutný na každodennú potrebu drevorubačov, sedliakov najatých na roboty, pastierov a pod. Tak ako mali šľachtici vždy so sebou [[Term:meč]], príslušníci nižších, chudobnejších vrstiev mali vždy poruke sekeru. Slovo sekera sa vyskytuje vo viacerých slovanských jazykoch. Okrem slovenčiny a češtiny sa nachádza aj v chorvátčine, srbčine, poľštine, ukrajinčine a i. Starý pôvod sekery dokazuje etymologická súvislosť jej názvu v latinčine — securis. | + | |Context=Už od praveku slúžila sekera nielen na prácu, ale aj na sebaobranu i útok. Aj neskoršie to bol nástroj nevyhnutný na každodennú potrebu drevorubačov, sedliakov najatých na roboty, pastierov a pod. Tak ako mali šľachtici vždy so sebou [[Term:meč|meč]], príslušníci nižších, chudobnejších vrstiev mali vždy poruke sekeru. Slovo sekera sa vyskytuje vo viacerých slovanských jazykoch. Okrem slovenčiny a češtiny sa nachádza aj v chorvátčine, srbčine, poľštine, ukrajinčine a i. Starý pôvod sekery dokazuje etymologická súvislosť jej názvu v latinčine — securis. |
|Context source=Skladaná, J.: Z hlbín dávnych vekov. Bratislava: Grand Multitrade 1999. | |Context source=Skladaná, J.: Z hlbín dávnych vekov. Bratislava: Grand Multitrade 1999. | ||
|Comment=Sekera slúžila ako popravovací a obradný nástroj — bola atribútom najvyššieho boha [[Term:Perún|Perúna]]. Bojovej sekere zodpovedala i zvláštna konštrukcia, proporcie, rozmiestenie ostria a tylu — akéhosi tŕňa či obuchu na zadnej strane hlavice sekery, ktorý spoľahlivo rozrazil lebku jedným úderom. Sekera nebola len zbraňou obyčajného ľudu a pešiakov, ale aj zbraňou jazdy. Vďaka dĺžke poriska (najdlhšie máme dokázané poriská cca 90 — 150 cm dlhé) mohol jazdec pobiť nepriateľov z väčšej vzdialenosti bez rizika. Problém však pre jazdu nastával pri boji s kopijníkmi, pretože tí boli chránení dĺžkou svojej zbrane, ktorá bola okolo 2 metrov. | |Comment=Sekera slúžila ako popravovací a obradný nástroj — bola atribútom najvyššieho boha [[Term:Perún|Perúna]]. Bojovej sekere zodpovedala i zvláštna konštrukcia, proporcie, rozmiestenie ostria a tylu — akéhosi tŕňa či obuchu na zadnej strane hlavice sekery, ktorý spoľahlivo rozrazil lebku jedným úderom. Sekera nebola len zbraňou obyčajného ľudu a pešiakov, ale aj zbraňou jazdy. Vďaka dĺžke poriska (najdlhšie máme dokázané poriská cca 90 — 150 cm dlhé) mohol jazdec pobiť nepriateľov z väčšej vzdialenosti bez rizika. Problém však pre jazdu nastával pri boji s kopijníkmi, pretože tí boli chránení dĺžkou svojej zbrane, ktorá bola okolo 2 metrov. | ||
}} | }} | ||
[[Category:História]] | [[Category:História]] | ||
Aktuálna revízia z 17:59, 9. október 2020
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | história |
| Definícia: | sečná i vrhacia zbraň skladajúca sa z rukoväte a rôzne zakončenej čepele, používaná pechotou, jazdou, ale aj ľudovými vrstvami |
| Zdroj: | Historická revue, 2004, roč. 15, č. 5 – 6. |
| Kontext: | Už od praveku slúžila sekera nielen na prácu, ale aj na sebaobranu i útok. Aj neskoršie to bol nástroj nevyhnutný na každodennú potrebu drevorubačov, sedliakov najatých na roboty, pastierov a pod. Tak ako mali šľachtici vždy so sebou meč, príslušníci nižších, chudobnejších vrstiev mali vždy poruke sekeru. Slovo sekera sa vyskytuje vo viacerých slovanských jazykoch. Okrem slovenčiny a češtiny sa nachádza aj v chorvátčine, srbčine, poľštine, ukrajinčine a i. Starý pôvod sekery dokazuje etymologická súvislosť jej názvu v latinčine — securis. |
| Zdroj kontextu: | Skladaná, J.: Z hlbín dávnych vekov. Bratislava: Grand Multitrade 1999. |
| Príbuzné termíny: | bradatica, meč, štít, kopija, luk, oštep, nôž, britva |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | en: axe, de: Axt (die), cs: sekera, la: securis (is, f.), pl: siekiera, ru: топор |
| Poznámka: | Sekera slúžila ako popravovací a obradný nástroj — bola atribútom najvyššieho boha Perúna. Bojovej sekere zodpovedala i zvláštna konštrukcia, proporcie, rozmiestenie ostria a tylu — akéhosi tŕňa či obuchu na zadnej strane hlavice sekery, ktorý spoľahlivo rozrazil lebku jedným úderom. Sekera nebola len zbraňou obyčajného ľudu a pešiakov, ale aj zbraňou jazdy. Vďaka dĺžke poriska (najdlhšie máme dokázané poriská cca 90 — 150 cm dlhé) mohol jazdec pobiť nepriateľov z väčšej vzdialenosti bez rizika. Problém však pre jazdu nastával pri boji s kopijníkmi, pretože tí boli chránení dĺžkou svojej zbrane, ktorá bola okolo 2 metrov. |
