Termín:genetika: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| (Jedna medziľahlá úprava od rovnakého používateľa nie je zobrazená.) | |||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
|Definition=disciplína zaoberajúca sa dedičnosťou a premenlivosťou | |Definition=disciplína zaoberajúca sa dedičnosťou a premenlivosťou | ||
|Field=lekárska veda, genetika | |Field=lekárska veda, genetika | ||
| + | |Related terms=imunogenetika | ||
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
|Translations={{Translation | |Translations={{Translation | ||
| Riadok 9: | Riadok 10: | ||
}} | }} | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |Comment=Pojem g. zaviedol W. Bateson (1906). Zakladateľom genetiky je J. G. Mendel, ktorý roku 1865 vyslovil prvé pravidlá o dedení znakov a vlastností u diploidných rastlín. Na základe kontrolovaného opeľovania získal krížením hrachu nové kombinácie znakov. Ako prvý dokázal závislosť medzi utváraním znakov a určitými dedičnými vlohami (Mendelove zákony). Jeho objav však ostal dlho zabudnutý. Znovuobjavením Mendelových zákonov dedičnosti (H. de Vries, 1897; C. Correns, 1899; E. v Tschermak-Seysenegg, 1900) sa na začiatku 20. stor. začal vývoj modernej genetiky. Roku 1903 publikoval W. S. Sutton teóriu, podľa ktorej párovo sa vyskytujúce chromozómy sú nositeľmi dedičného materiálu. Správnosť tejto teórie potvrdil | + | |Comment=Pojem g. zaviedol W. Bateson (1906). Zakladateľom genetiky je J. G. Mendel, ktorý roku 1865 vyslovil prvé pravidlá o dedení znakov a vlastností u diploidných rastlín. Na základe kontrolovaného opeľovania získal krížením hrachu nové kombinácie znakov. Ako prvý dokázal závislosť medzi utváraním znakov a určitými dedičnými vlohami (Mendelove zákony). Jeho objav však ostal dlho zabudnutý. Znovuobjavením Mendelových zákonov dedičnosti (H. de Vries, 1897; C. Correns, 1899; E. v Tschermak-Seysenegg, 1900) sa na začiatku 20. stor. začal vývoj modernej genetiky. Roku 1903 publikoval W. S. Sutton teóriu, podľa ktorej párovo sa vyskytujúce chromozómy sú nositeľmi dedičného materiálu. Správnosť tejto teórie potvrdil svojimi pokusmi na drozofile obyčajnej T. H. Morgan (1919). |
| − | svojimi pokusmi na drozofile obyčajnej T. H. Morgan (1919). | ||
}} | }} | ||
[[Category:Medicína]] | [[Category:Medicína]] | ||
Aktuálna revízia z 15:34, 24. september 2020
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | lekárska veda, genetika |
| Definícia: | disciplína zaoberajúca sa dedičnosťou a premenlivosťou |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Príbuzné termíny: | imunogenetika |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | cs: genetika |
| Poznámka: | Pojem g. zaviedol W. Bateson (1906). Zakladateľom genetiky je J. G. Mendel, ktorý roku 1865 vyslovil prvé pravidlá o dedení znakov a vlastností u diploidných rastlín. Na základe kontrolovaného opeľovania získal krížením hrachu nové kombinácie znakov. Ako prvý dokázal závislosť medzi utváraním znakov a určitými dedičnými vlohami (Mendelove zákony). Jeho objav však ostal dlho zabudnutý. Znovuobjavením Mendelových zákonov dedičnosti (H. de Vries, 1897; C. Correns, 1899; E. v Tschermak-Seysenegg, 1900) sa na začiatku 20. stor. začal vývoj modernej genetiky. Roku 1903 publikoval W. S. Sutton teóriu, podľa ktorej párovo sa vyskytujúce chromozómy sú nositeľmi dedičného materiálu. Správnosť tejto teórie potvrdil svojimi pokusmi na drozofile obyčajnej T. H. Morgan (1919). |
