Termín:bradatica: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 6: | Riadok 6: | ||
|Bibliography=Chropovský, B.: Slovensko na úsvite dejín. Bratislava: SPN 1970. | |Bibliography=Chropovský, B.: Slovensko na úsvite dejín. Bratislava: SPN 1970. | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |Context=Výzbroj pešieho bojovníka po polovici 9. stor. tvoril štít, či už štvorhranný, alebo okrúhly, kopija, meč (ten sa však nachádzal väčšmi vo výzbroji jazdca), alebo sekera – väčšinou bradatica. Výzbroj a výstroj jazdca po polovici 9. storočia tvoril poväčšine okrúhly štít, dvojostrý [[Term: | + | |Context=Výzbroj pešieho bojovníka po polovici 9. stor. tvoril štít, či už štvorhranný, alebo okrúhly, kopija, meč (ten sa však nachádzal väčšmi vo výzbroji jazdca), alebo sekera – väčšinou bradatica. Výzbroj a výstroj jazdca po polovici 9. storočia tvoril poväčšine okrúhly štít, dvojostrý [[Term: meč|meč]], dýka alebo bojovnícky nôž, strmene so širokými masívnymi stúpadlami a ostrohy. |
|Context source=Historická revue, č. 4, roč. 13, 2002. | |Context source=Historická revue, č. 4, roč. 13, 2002. | ||
|Comment=Sekera bola u Slovanov ctená ako posvätný predmet, ktorý okrem hmotného využitia mal aj veľkú duchovnú moc. Slovania verili, že pochádza od [[Term:Perún|Perúna]]. Sekera odháňala zlých duchov a chránila pred nimi, chorým a rodiacim ženám sa dávala pod lôžko, aby porodili syna. Ak sa položila na pole, chránila úrodu pred krúpami. Ešte v druhej polovici 20. storočia sa vykonával na slovenských salašoch obrad vyháňania stád cez skrížené valašky, čo malo ovciam zabezpečiť ochranu a zdravie. | |Comment=Sekera bola u Slovanov ctená ako posvätný predmet, ktorý okrem hmotného využitia mal aj veľkú duchovnú moc. Slovania verili, že pochádza od [[Term:Perún|Perúna]]. Sekera odháňala zlých duchov a chránila pred nimi, chorým a rodiacim ženám sa dávala pod lôžko, aby porodili syna. Ak sa položila na pole, chránila úrodu pred krúpami. Ešte v druhej polovici 20. storočia sa vykonával na slovenských salašoch obrad vyháňania stád cez skrížené valašky, čo malo ovciam zabezpečiť ochranu a zdravie. | ||
}} | }} | ||
[[Category:História]] | [[Category:História]] | ||
Aktuálna revízia z 10:15, 20. apríl 2020
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | história |
| Definícia: | bojová sekera so širokým ostrím, ploským telom a s vykrojeným masívnym krčkom, na ktorom bol okrúhly otvor pre porisko, pričom v jeho okolí boli charakteristické ostne, ktoré spevňovali nasadenie a zlepšovali šance na výdrž zbrane v boji |
| Zdroj: | Chropovský, B.: Slovensko na úsvite dejín. Bratislava: SPN 1970. |
| Kontext: | Výzbroj pešieho bojovníka po polovici 9. stor. tvoril štít, či už štvorhranný, alebo okrúhly, kopija, meč (ten sa však nachádzal väčšmi vo výzbroji jazdca), alebo sekera – väčšinou bradatica. Výzbroj a výstroj jazdca po polovici 9. storočia tvoril poväčšine okrúhly štít, dvojostrý meč, dýka alebo bojovnícky nôž, strmene so širokými masívnymi stúpadlami a ostrohy. |
| Zdroj kontextu: | Historická revue, č. 4, roč. 13, 2002. |
| Príbuzné termíny: | sekera, klčovnica, širočina, fokoš, obuch |
| Poznámka: | Sekera bola u Slovanov ctená ako posvätný predmet, ktorý okrem hmotného využitia mal aj veľkú duchovnú moc. Slovania verili, že pochádza od Perúna. Sekera odháňala zlých duchov a chránila pred nimi, chorým a rodiacim ženám sa dávala pod lôžko, aby porodili syna. Ak sa položila na pole, chránila úrodu pred krúpami. Ešte v druhej polovici 20. storočia sa vykonával na slovenských salašoch obrad vyháňania stád cez skrížené valašky, čo malo ovciam zabezpečiť ochranu a zdravie. |
