Viac o terminológii a terminologických otázkach

Vývoj jazyka

Jazyk nie je nemenný: ruka v ruke s vývojom spoločnosti sa neustále rozvíja, premieňa a obohacuje predovšetkým o nové slová. Časť slovnej zásoby sa, naopak, prestáva používať až úplne zastará. Zmeny sa nevyhýbajú ani terminologickej slovnej zásobe, ktorá vo všeobecnosti ašpiruje na vyššiu úroveň presnosti a jednoznačnosti. Z dôvodu bezporuchovej komunikácie je preto dôležité osobitne tento vývoj sledovať, zaznamenávať a analyzovať.

Čo je terminológia?

• v prvom rade sa tak označuje celok odborných pomenovaní týkajúcich sa jednej oblasti ľudského poznania: napríklad terminológia medicíny, informatiky, športu…
• takisto sa terminológiou pomenúva činnosť: "získavanie, analyzovanie a v prípade potreby tvorba slovných foriem pre konkrétnu oblasť, v istej konkrétnej situácii tak, aby to zodpovedalo potrebám vyjadrovania používateľov" vrátane definícií.
• napokon je to jedna z lingvistických disciplín, ktorá skúma a analyzuje odborné pojmy a termíny.

Čo je pojem?

Pojmy sa tvoria v ľudskej mysli, ktorá má schopnosť spracúvať a odrážať javy okolo nás (predmety, udalosti, procesy, vlastnosti atď.). Ak chce človek o nich hovoriť či písať, musí ich jazykovo stvárniť, teda "obliecť" do slov. V odbornej terminologickej či lingvistickej literatúre sa pojem chápe ako jednotka poznania vytvorená abstrahovaním za pomoci množiny príznakov prisudzovaných triede predmetov, vzťahov či entít.

Čo je termín?

Termín je pomenovanie či jazykové stvárnenie pojmu v istom pojmovom systéme určený istému okruhu používateľov na odbornú komunikáciu v špecifických podmienkach. Podľa mnohých autorov je predpokladom zaradenia jazykovej formy k termínom jeho definovanie odborníkmi danej disciplíny. Po formálnej stránke môže byť termín slovom, slovným spojením, symbolom, chemickým alebo matematickým vzorcom, akronymom, skratkou atď.

Vznik termínov

Vo všeobecnej slovnej zásobe sa nové slová tvoria spontánne a časť z nich sa stáva súčasťou bežnej slovnej zásoby, čo dokladá aj ich postupné zaradenie do výkladových slovníkov daného jazyka. V odbornom jazyku sa však kladie dôraz na presnosť a výstižnosť komunikácie, a preto sa tvorba nových jazykových foriem vyhýba spontánnosti. Na označenie často veľmi komplexných pojmov sa odborníci usilujú používať systémové jazykové tvary, ktorých počet v niektorých odboroch dosahuje niekoľko stotisíc (na porovnanie, v slovníku všeobecného jazyka, akým je Krátky slovník slovenského jazyka, možno nájsť 60 000 slov). Nové termíny - neologizmy - sa v slovenčine, tak ako v každom inom jazyku, tvoria z vlastných zdrojov buď ako úplný novotvar alebo tzv. terminologizáciou, čo je proces pri ktorom sa zo slova všeobecnej slovnej zásoby pozmenením jeho obsahu stáva termín. Druhou možnosťou je vypožičanie jazykového tvaru z iných jazykov, ktorý sa postupom času prispôsobí slovenskej výslovnosti i pravopisu.

Vznik nových termínov a ich charakter závisí aj od okolností a typu komunikácie, ktorá prebieha na rôznych úrovniach: v odborných kruhoch, teda čisto medzi odborníkmi (tu často vznikajú a s obľubou sa používajú profesionalizmy), v akademických kruhoch, teda medzi odborníkmi a čiastočnými odborníkmi, a v neposlednom rade medzi odborníkmi a verejnosťou (napr. medzi lekárom a pacientom, úradmi a verejnosťou). V tomto poslednom prostredí môže dôjsť k opačnému procesu: determinologizácii, keď termín stráca časť svojho obsahu a stáva sa súčasťou všeobecnej slovnej zásoby. Preto je potrebné zaznamenávať nielen samotné termíny ale aj čo najväčší počet sprievodných informácií, čím možno postupne dosiahnuť jednotnosť a zrozumiteľnosť odbornej komunikácie.

Opis a prezentácia termínov

Pojmy možno popisovať viacerými spôsobmi: najmä v prípade zložitejších abstraktných pojmov je kľúčový výklad pomocou slovného definovania ich vzťahov s inými pojmami a zároveň analýzou či vymenovaním ich najdôležitejších vlastností. Definícia má za úlohu odrážať štruktúru pojmu, no nikdy ho nepopisuje vyčerpávajúco, preto nie je ničím výnimočným existencia viacerých čiastočne alebo zásadne sa líšiacich definícií pre jeden a ten istý pojem. Vždy ide totiž o mentálny výtvor človeka, o isté zovšeobecnenie či syntézu.

Častou formou stvárnenia je tiež obrazové, ktoré sa využíva pri termínoch odkazujúcich na predmety prípadne činnosti mimojazykovej reality.

Terminologickú sústavu oblasti alebo oblastí možno prezentovať v rôznych terminologických produktoch: terminologickom slovníku, terminologickej databáze alebo viacjazyčnom slovníku. Terminologické slovníky sa väčšinou zameriavajú na jednu alebo viac príbuzných disciplín a tvoria ich terminológovia spolu s odborníkmi.

Terminologická práca

Terminologická práca predstavuje komplexnú záležitosť. V súčasnosti sa terminologické údaje vo veľkej miere získavajú z odborných textových korpusov čiastočnou alebo plne automatickou extrakciou (textová a komputačná terminológia), po ktorej nasleduje analýza pojmov a významov extrahovaných termínov. Terminologická analýza často spočíva v kontextuálnej analýze termínov a v snahe pochopiť a popísať pojmy. Vo viacjazyčných štátoch sa zas vo veľkom spracúva terminológia pre potreby prekladateľského sektora (prekladová terminológia). To všetko svedčí o nástupe deskriptívneho prístupu v terminologickej práci, ktorý je dôsledkom prehodnocovania a následnej relativizácie preskriptívneho prístupu v terminológii, čo sa naplno prejavilo na začiatku 90. rokov minulého storočia.

Terminologická práca sa môže zameriavať na:

1. zber a overovanie konkrétnej terminológie v jednom alebo viacerých jazykoch

2. tvorbu nových termínov

3. systematické alebo "nárazové" spracovanie terminológie

4. tvorbu terminologických produktov

• prípadne môže ísť o kombináciu vyššie uvedených činností.

Etapy terminologického projektu (v ideálnom prípade):

• získanie prehľadu o zvolenej vednej disciplíne a jej terminológii
• definovanie, vymedzenie a štrukturovanie oblasti za pomoci odborníka
• vytvorenie dostatočného korpusu relevantných textových zdrojov
• vytvorenie zoznamu existujúcich terminologických zdrojov, aby sa predišlo spracovávaniu už spracovanej terminológie
• vytvorenie pracovnej skupiny

Až potom môže začať samotná práca identifikovania termínov a ich spracúvanie vrátane výberu tých, ktoré treba definovať, spracovanie definícií a kontextov ako aj ostatných informácií, ktoré sa analyzujú, filtrujú, štrukturujú a kondenzujú napríklad do terminologického záznamu. Nasleduje viacnásobná kontrola záznamu zo strany odborníkov a prípadné korektúry.

Terminologický manažment

Zdá sa, že na dynamické zmeny a rozvoj terminológií našla recept komerčná sféra, ktorá si uvedomila dosah terminologickej nekonzistentnosti na kvalitu a ziskovosť, preto prišla s koncepciou tzv. terminologického manažmentu (ďalej TM), ktorý sa stal súčasťou projektového riadenia.

Ide o neologizmus, ktorý zaviedli Budin a Galinsky v Handbook of terminology management (2001) použitím analógie s už existujúcim termínom "information management", čím chceli zdôrazniť širokú škálu aktivít, ktoré pojem zahŕňa, a poukázali na nevyhnutný predpoklad metodológie pri zhromažďovaní, popise, schvaľovaní, klasifikovaní, ukladaní, aktualizovaní, sprístupňovaní, výmene a vyhľadávaní konkrétnych terminologických jednotiek alebo ich súborov pre danú disciplínu (pre potreby prekladateľa, tlmočníka, tvorcu odborného textu...). Táto metodológia sa uplatňuje vďaka softvérovým aplikáciám systémom terminologického manažmentu, ktoré sa v súčasnosti využívajú napríklad pri správe terminologickej databázy, výmene terminologických dát, vyhľadávaní odborných informácií, pri strojovom preklade alebo preklade s počítačovou podporou.

Význam a výhody terminologického manažmentu

V skratke možno povedať, že vďaka TM možno vytvoriť kvalitnejší a lacnejší text (podľa niektorých autorov sa tým pri projektoch či produktoch určených na celosvetový trh môže ušetriť 15 % nákladov). Zvýši sa totiž konzistentnosť a zrozumiteľnosť textu, ako aj efektivita práce. V "náplni práce" terminologického manažmentu je predovšetkým tvorba terminologických zdrojov, riešenie aktuálnych problémov (terminologické poradenstvo najmä pri terminologických neologizmoch), reprezentácia terminologických sústav, správa terminologických databáz, ekvivalentovanie do rôznych jazykov, sprístupnenie klasifikovanej, zrevidovanej a schválenej terminológie všetkým používateľom.

Zdroje

V terminologickej práci sa uprednostňujú tzv. primárne zdroje, ktoré zahŕňajú najmä autorské články a monografie, teda nie encyklopédie. Dôležitým faktorom je aj autor či autorský kolektív zdroja. Väčšiu váhu má dielo, prípadne text vypracovaný komisiami, teda nie jedným autorom, ktorý by mohol mať špecifický štýl a terminológiu, keďže cieľom je spracovať a sprístupniť všeobecne používanú terminológiu danej oblasti. Takisto treba zvážiť rok vydania diela, jeho obsah, aktuálnosť zahrnutej bibliografie a tiež jazykovú úroveň. Využitie textov preložených z iného jazyka sa pre terminologickú prácu neodporúča.

Relevantnú literatúru najlepšie poradia odborníci danej disciplíny, ktorí vstupujú aj do ďalších etáp terminologickej práce - zúčastňujú sa definovania pojmov, overovania definícií, hodnotenia či revízie terminologických záznamov, prípadne terminologických produktov ako takých).

Čo je terminologický záznam?

• základná jednotka terminologického produktu (terminologickej databázy, prípadne glosára či slovníka), ktorá syntetizuje a organizuje terminologické údaje o jednom pojme;
• skladá sa z viacerých položiek bližšie popisujúcich jeden pojem, jeho jazykovú formu, a k nemu prislúchajúcich informácií o správe a údržbe záznamu. Typ, rozsah, ako aj povaha terminologického záznamu sa musia odvíjať od typu terminologického produktu a adresáta. Odporúča sa riadiť ISO normami;
• najčastejšími informáciami sú oblasť, do ktorej pojem/termín patrí (v niektorých prípadoch sa zaraďuje do viacerých oblastí, ak ide o interdisciplinárny pojem/termín) a definícia (je nanajvýš žiaduce pri citovaní definície rešpektovať autorské práva a citovať len nutné minimum, samozrejme, po definícii musí nasledovať odkaz na jej zdroj).

Výber odporúčanej literatúry z oblasti terminológie

BÉJOINT, Henri: La définition en terminographie. In: Aspects du vocabulaire, Arnaud P. J. L. et Thoiron, Ph. (eds), Presses universitaires de Lyon, 1993, s. 19 – 25.

BESSÉ, Bruno de: La définition terminologique. In: La définition. Centre d'études du lexique, Larousse, Paris, 1990, s. 252 – 261.

BESSÉ, Bruno de: Le contexte terminographique. In: Meta, 1991, roč. 36, č. 1, s. 111 – 120.

BOURIGAULT, Didier – SLODZIAN, Monique: Pour une terminologie textuelle. Terminologies Nouvelles, 2000, č. 19, s. 29 – 32.

BOURIGAULT, Didier – JACQUEMIN, Christian: Construction de ressources terminologiques. In: J.-M. Pierrel (éd.), Industrie des langues, Hermès, Paris, 2000. s. 215 – 233.

CABRÉ, Maria Teresa: La terminologie – théorie, méthode et applications. Ottawa: Armand Colin/PUO, 1998. 322 s.

CABRÉ, Maria Teresa: Sur la représentation mentale des concepts: bases pour une tentative de modélisation. In: Les sens en terminologie. BEJOINT, Henri & Philippe THOIRON (dirs.) Travaux du C.R.T.T. Lyon: Presses Universitaires de Lyon, 2000. s. 20 – 37.

ČERMÁK, František et al.: Manuál lexikografie. Praha: H&H, 1995. 286 s.

CONDAMINES, Anne: Linguistique de corpus et terminologie. In: Langages – La terminologie: nature et enjeux, 2005, mars, č. 157, s. 36 – 47.

DEPECKER, Loïc: La mesure des mots. Cinq études d’implantation terminologique. Rouen: Publications de l’Université de Rouen, 1997. 528 s.

DEPECKER, Loïc: Contribution de la terminologie à la linguistique. In: Langages – La terminologie: nature et enjeux, 2005, mars, č. 157, s. 6 - 13.

DUBUC, Robert: Termium: System desciption. In: Meta, 1972, roč. 17, č. 4, s. 203 – 219.

FABER, Pamela – ARARÚZ, León – VELASCO, Juan Antonio Prieto – REIMERINK, Arianne: Linking Images and words: The description of specialised concepts. In: International Journal of Lexicography, 2006, roč. 20, č. 1, s. 39 – 65.

GAUDIN, François: Socioterminologie: du signe au sens, construction d’un champ. In: Meta, 1993, roč. 38, č. 2, s. 293 – 301.

GAUDIN, François – DELAVIGNE, Valérie: Actes de la journée en hommage à Louis Guespin, terminologue. PUR, Rouen, 2000. 95 s.

GAUDIN, François: Socioterminologie. Une approche sociolinguistique de la terminologie. Bruxelles: De Boeck et Larcier, 2003. 286 s.

GAUDIN, François: Socioterminologie. In: Langages – La terminologie: nature et enjeux, 2005, mars, č. 157, s. 80 – 92.

GOUADEC, Daniel: Dictionnaires terminologiques – l’impact des nouvelles technologies. In: Meta, 1997, roč. 42, č. 1, s. 24 – 32.

HORECKÝ, Ján: Základy slovenskej terminológie. Bratislava: VEDA, 1956. 146 s. on-line verzia http://juls.savba.sk/ediela/zaklady_slovenskej_terminologie/

HORECKÝ, Ján: Kritériá terminológie. In: Československý terminologický časopis, 1965, roč. 4, č. 4, s. 193 – 201.

HORECKÝ, Ján: Obsah a forma termínu. In: Kultúra slova, 1974, roč. 8, č. 10, s. 321 – 324.

HORECKÝ, Ján: Zložky a dimenzie jazykového znaku. In: Jazykovedný časopis, 37, 1986, s. 64 – 71.

HORECKÝ, Ján: Intenzia a extenzia termínu. In: Pange lingua. Zborník na počesť Viktora Krupu. Red. J. Genzor – S. Ondrejovič. Bratislava: Veda, 1999. s. 123 – 129.

HORECKÝ, Ján: Vývin slovenskej terminológie. In: Studia Academica Slovaca. 14. Prednášky XXI. letného seminára slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mistrík. Bratislava: Alfa, 1985. s. 265 - 277.

ISO 704 (2000): Travail terminologique – principes et méthodes. International Organization for Standardization.

ISO 860 (1996): Travaux terminologiques – Harmonisation des termes. International Organization for Standardization.

ISO 10241 (1992): Normes terminologiques internationales. International Organization for Standardization.

ISO 12620 (1999): Aides informatique en terminologie. International Organization for Standardization.

ISO 1087-1 (2000): Travaux terminologiques – Vocabulaire. International Organization for Standardization.

ISO 12620 (1999): Aides informatique en terminologie. International Organization for Standardization.

ISO 15188 (2001): Lignes directrices pour la gestion de projets terminologiques. International Organization for Standardization.

JANKOVIČOVÁ, Milada: Dvojjazyčná lexikografia a tvorba odborných prekladových slovníkov (na materiáli slovensko-ruských právnických slovníkov). In: Rossica Bratislavensia 1, Bratislava: Univerzita Komenského, 2002. s. 37 – 56.

JURČACKOVÁ, Zora: Terminológia: základné zásady, metódy a ich aplikácia. Bratislava: Centrum VTI SR, 2002. 72 s. ISBN 80-85165-85-6.

KOCOUREK, Rostislav: Essais de linguistique française et anglaise : mots et termes, sens et textes = Essays in French and English linguistics : word and terms, meanings and texts. Louvain; Paris; Sterling: Peeters, 2001. 444 s. ISBN-10:9042910011

KOCOUREK, Rostislav: Termín a jeho definice. In: Československý terminologický časopis, 1965. 1965, roč. 4, č. 1, s. 1 – 25.

KOCOUREK, Rostislav: La langue française de la technique et de la science. Vers une linguistique de la langue savante, II. Rozšírené a aktualizované vydanie s doplnenou bibliografiou, Wiesbaden: Brandstetter, 1991. XVIII + 327 s.

LANČARIČ, Daniel: Konfrontačná sémanticko-lexikologicko-lexikografická analýza termínov. Prešov: Filozofická fakulta Pavla Jozefa Šafárika, 2002. Dizertačná práca.

LERAT, Pierre: Les langues spécialisées. Paris: Presses Universitaires de France, 1995. 208 s.

LEVICKÁ, Jana: Teoretické východiská budovania terminologickej databázy. In: Odborný preklad 2. Ed. J. Šoltýs. Bratislava: AnaPress/Slovenská spoločnosť prekladateľov odbornej literatúry, 2006. s. 73 – 81.

LEVICKÁ, Jana: Proces ustaľovania terminologických sústav a prínos terminologických databáz. In: Vedecká rozprava k problémom terminológie obchodu, obchodných vied a marketingu obchodu. Ed. K. Viestová. Bratislava: Ekonomická univerzita 2005, s. 22 – 29.

L’HOMME, Marie-Claude: A Look at some Canadian Contributions to Terminology. In: Modern Approaches to Terminological Theories and Applications, Linguistic Insights. Ed. Picht, H. Bern: Peter Lang, s. 55 – 75. Dostupné z [cit. 2008-11-02].

MASÁR, Ivan: Príručka slovenskej terminológie. Bratislava: VEDA, 1991. 192 s. ISBN 8022403415

MASÁR, Ivan: Ako pomenúvame v slovenčine. Bratislava: Spisy SJS, 3/2000, 60 s.

OTMAN, Gabriel: Les représentations sémantiques en terminologie. Paris: Masson, 1996. 216 s.

OTMAN, Gabriel: Les bases de connaissances terminologiques: les banques de terminologie de seconde génération. In: Meta, 1997, roč. 42, č. 2, s. 244 – 256.

PAVEL, Silvia – NOLET, Diane: Handbook of Terminology. Translation Bureau, 2001. Dostupné z http://www.translationbureau.gc.ca.

PEARSON, Jennifer: Terms in Context. Amsterdam/Philadelphia: John Benjamins Publishing Company, 1998. XIII+243 s.

PHAL, André et al.: Vocabulaire générale d’orientation scientifique. Paris: CREDIF/Didier, 1971.

PICHT, Heribert: Terms and their LSP environment – LSP phraseology. In: Meta, 1987, roč. 32, č. 2, s. 149 – 155.

Recommandations relatives à la terminologie / [éd.:] CST [Conférence des Services de traduction des Etats européens, Groupe de travail terminologie et documentation]. 2. oprav. vyd. Berne: Chancellerie fédérale, Section de terminologie: disponible auprès de: OFCL, cop. 2002. s. 112. Dostupné z http://www.bk.admin.ch/dokumentation/sprachen/

REY, Alain: Terminologie – noms et notions. 2. oprav. vyd. Paris: Presses universitaires de France, 1992. 127 s.

ROGERS, Margaret: Terminology, term banks and termbases for translation. In: Encyclopedia of Language and Linguistics. 2. vyd. Ed. Brown, Keith. Online-Version. 2006 s. 588 – 591.

RONDEAU, Guy: Introduction à la terminologie. Chicoutimi, Québec: G. Morin, 1984. s. 238.

SAGER, Juan Carlos: A Practical Course in Terminology Processing. Amsterdam/Philadelphia: John Benjamins, 1990. XII + 252 s. ISBN 90 272 20778

SAGER, Juan Carlos: Pour une approche fonctionnelle de la terminologie. In: Les sens en terminologie. Travaux du C.R.T.T. Lyon, Presses Universitaires de Lyon, 2000. s. 40 – 60.

SCHMITZ, Klaus-Dirk: Terminology and Terminological Databases. In: Brown, Keith (Ed.)(2006): Encyclopedia of Language and Linguistics. 2. vyd. Online-Version. s. 578 – 587.

SCHWARZ, Jozef: Vybrané teoretické a metodologické problémy terminografie: poznatky z tvorby České terminologické databáze knihovnictví a informační vědy. In: Národní knihovna, 2003, roč. 13, č. 1, s. 21 – 41.

SLODZIAN, Monique: L’émergence d’une terminologie textuelle et le retour du sens. In: Les sens en terminologie. Travaux du C.R.T.T. Lyon, Presses Universitaires de Lyon, 2000. s. 61 – 85.

STN ISO 860 (1998): Terminologická práca – Harmonizácia pojmov a termínov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR.

STN ISO 1087-1 (2003): Terminologická práca. Slovník. Časť 1: Teória a aplikácia. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR.

ŠARČEVIĆ, Susan: Bilingual and multilingual legal dictionaries: new standards for the future. In: Meta, 1991, roč. 36, č. 4, s. 615 – 626.

THOIRON, Philippe – BÉJOINT, Henri: Les sens des termes. In: Les sens en terminologie. Travaux du C.R.T.T. Lyon, Presses Universitaires de Lyon, 2000. s. 16 – 21.

VAN CAMPENHOUDT, Marc: Lexicographie vs terminographie: quelques implications théoriques du projet DHYDRO. Príspevok v rámci seminára « Terminologie et nouvelles technologies de l’information et de la communication » (1er décembre 2000), In: Zinglé (H.) dir., Travaux du Lilla, Université de Nice-Sophia Antipolis, 2002, n° 4, p. 91 – 103.

VAN CAMPENHOUDT, Marc: Abrégé de terminologie multilingue. 1997. Dostupné z http://www.termisti.refer.org/theoweb1.htm [cit. 2006-12-03].

VAN CAMPENHOUDT, Marc: Pour une approche sémantique du terme et de ses équivalents. In: International Journal of Lexicography, 2001, roč. 14, č. 3, s. 1 – 26.

VAN CAMPENHOUDT, Marc – JANSSEN, Maarten: Terminologie traductive et représentation des connaissances: l’usage des relations hyponymiques. In: Langages, 2005, mars, č. 157, Paris, Larousse, s. 63 – 79.

VERLINDE, Serge: Le vocabulaire des fluctuations dans le discours économique: synonymie et combinatoire. In: Meta, 1997, roč. 42, č. 1, s. 5 – 14.

VERLINDE, Serge – BINON, Jean: Langue(s) de spécialité(s): mythe ou réalité? Lexicographie et langue(s) de spécialité(s)". In: Des mots aux dictionnaires: travaux de la section Lexicologie, lexicographie, onomastique, toponymie. Actes du XXIIe Congrès international de linguistique et philologie romanes, Bruxelles, 23-29 juillet 1998, Tübingen, Niemeyer, s. 616 – 628.

WRIGHT Sue-Ellen – BUDIN, Gerhardt. (eds): Handbook of terminology management. Amsterdam/Philadelphia: John Benjamins, 2001. 372 s. ISBN-10: 1556195028

WŰSTER, Ernst: O systematickom odbornom slovníku. In: Slovenské odborné názvoslovie, 1960, roč. 8, č. 10, s. 289 – 293.