zemnica

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	história
Definícia:	z väčšej časti alebo úplne do zeme zapustená zastrešená stavba
Zdroj:	Historická revue, 2004, roč. 15, č. 5 — 6.

---

Kontext:	Ďalším typom obydlia boli zemnice, ktoré sa od polozemníc konštrukčne ani rozmermi nelíšili, iba polozemnica bola hlbšie zapustená do zeme (Lipová — Ondrochov). Vo vnútri členené príbytky mali v rohoch umiestnené ohniská alebo pece, prípadne pozdĺž dlhšej steny hlinenú lavicu, slúžiacu na oddych. Pôvodne ju obkladali drevom, vystlali trávninami alebo prikryli textíliami a kožušinou. Dlážka bola ubitá, niekoľkokrát vymazaná hlinou, ale známe sú aj drevené dlážky. Domy mali sedlovú strechu pokrytú slamou. V okolí domov sa nachádzali hospodárske stavby slúžiace na uskladnenie a spracúvanie produktov, v zime na ochranu domácich zvierat. Mali ľahšiu kolovú konštrukciu na úrovni terénu, prípadne išlo o zemnice alebo polozemnice.
Zdroj kontextu:	Castrum Novum 2005/aug
Príbuzné termíny:	hradisko, hrad, zrub, polozemnica
Cudzojazyčný ekvivalent:	en: earth-house
Poznámka:	V rôznych slovanských jazykoch zostalo zachované zrejme pôvodné označenie pre zemnicu – ziemianka, zemľanka, zemunica. Staré, ale zväčša neslovanské korene majú i názvy koliba, chalupa, chata, chyža, burdej, mladšie sú asi kuča a salaš.