spojivo

Normalizovaný termín [?]

Oblasť:	POZEMNÉ A INŽINIERSKE STAVBY, stavebné materiály
Definícia:	materiál používaný na spojenie pevných častíc do súdržnej hmoty
Zdroj:	STN ISO 6707-1:2008. Pozemné a inžinierske stavby. Slovník. Časť 1: Všeobecné termíny.

---

Kontext:	Spojivá sú tekuté alebo pastózne látky, ktoré tvrdnú chemickým alebo fyzikálnym procesom (vápno, hydraulické spojivá, sádra, íl, syntetické spojivá). Po rozmiešaní s plnivom vznikne hmota tekutej, kašovitej alebo až sypkej konzistencie, ktorá sa dá nanášať v tenkej vrstve (ako náter) alebo sa dá plasticky tvarovať / formovať. Po vytvrdnutí spojivo spolu s plnivom tvorí tuhý súdržný celok. Ako maltové spojivá sa používajú: vápno, hydraulické spojivá, sadra, íl, syntetické spojivá. V čerstvej malte spojivo prispieva k jej plasticite a priľnutiu (adhézii) k murovaciemu materiálu alebo omietanému podkladu, vo vytvrdnutej malte spája zrnká plniva navzájom (zabezpečuje kohéziu malty) a k murovaciemu materiálu alebo omietanému podkladu (zabezpečuje adhéziu malty).
Zdroj kontextu:	Veľasová-Szerdová, Ľ. – Kapišinská, V. et al.: Terminologický slovník. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky 2023.
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: pojivo, en: binder