spôsob spáchania a utajovania trestného činu

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	kriminalistika, oddelenie kriminálneho vyšetrovania
Definícia:	správanie páchateľa pred spáchaním trestného činu, počas jeho páchania, ako aj po ňom, ktoré je určujúce pre množstvo vzniku stôp
Zdroj:	PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007; Blažek, R.: Kriminalistika. Šamorín: Heuréka 2016.

---

Zdroj kontextu:	Blažek, R.: Kriminalistika. Šamorín: Heuréka 2016.
Príbuzné termíny:	subjektívne faktory spôsobu spáchania, objektívne faktory spôsobu spáchania, miesto činu, miesto spáchania trestného činu
Poznámka:	Spôsob spáchania trestného činu považujeme za najdôležitejší komponent kriminalistickej charakteristiky trestného činu, pretože najviac ovplyvňuje proces tvorby stôp. Predstavuje ho systém operačných prvkov trestnej činnosti a ďalších sprievodných činností, ktoré sú s ňou späté. Medzi týmito komponentmi existujú vzťahy a väzby, ktoré vytvárajú určitú štruktúru operácií v rámci prípravy, pokusu, realizácie a dokončenia trestného činu a následného konania páchateľa po spáchaní trestného činu. Spôsob spáchania trestného činu ovplyvňujú viaceré objektívne a subjektívne faktory. V rámci psychických vlastností páchateľa rozlišujeme ešte ďalšie vlastnosti, ako sú inteligencia, na základe ktorej si páchateľ volí primitívny spôsob spáchania trestného činu alebo naopak zložité formy spáchania, využívanie inscenácie trestného činu, utajovania trestného činu, spolupáchateľstva, organizácie trestnej činnosti a pod. Utajovanie prichádza do úvahy tak pri pripravovaných vraždách ako aj vraždách bez prípravy, pričom ak páchateľ konal s vopred uváženou pohnútkou, keď si svoje konanie pred vraždou vopred premyslel, do prípravy väčšinou zahrnie aj postup utajenia svojho činu, a to sofistikovanejšie než pri vraždách z afektu, kedy k myšlienke utajenia pristúpi páchateľ až po dokonaní činu vo viac-menej časovej tiesni. (Blažek, R.: Kriminalistika. Šamorín: Heuréka 2016.)