smernica

Eurolegislatívny termín [?]

Oblasť:	právo EÚ
Definícia:	právny akt komunitárneho práva, ktorý zaväzuje zúčastnené štáty vykonať vo svojom právnom poriadku k jednotnému dátumu určité zmeny tak, aby si právo jednotlivých štátov neodporovalo a poskytovalo porovnateľnú úroveň ochrany
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Príbuzné termíny:	sekundárne pramene európskeho práva
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: směrnice
Poznámka:	Smernice sú teda nástrojom harmonizácie národných právnych poriadkov, pretože po tom, čo sú na úrovni spoločenstva schválené, majú jednotlivé členské štáty povinnosť ich implementovať vnútroštátnou právnou normou do svojho právneho poriadku. Svojím obsahom sú ich predpisy porovnateľné (harmonizované), formou sa však môžu líšiť, pretože jeden štát môže prijať osobitný zákon, iný vydá vyhlášku a ďalší len novelizuje niekoľko existujúcich zákonov. V tom tkvie pružnosť smernice ako právneho aktu: členské štáty môžu v súlade so svojimi právnymi tradíciami rozhodnúť, ako ich budú najlepšie realizovať. Na rozdiel od nariadenia, ktoré má všeobecnú záväznosť v zmysle osobnej pôsobnosti, zaväzujú smernice len členské štáty. Smernice môžu zaväzovať buď len určité členské štáty, alebo sa vzťahovať voči všetkým členským štátom. Záväznosť smernice sa vzťahuje na výsledok, čiže cieľ právneho predpisu a implementovanie do vnútroštátneho právneho poriadku v stanovenej lehote.