podkova

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	história
Definícia:	plochý pás železa slúžiaci na ochranu a spevnenie konského kopyta
Zdroj:	PODĽA: Lutovský, M.: Encyklopedie slovanské archeologie v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. Praha: Libri 2001.

---

Kontext:	Podkúvanie koní bolo známe už u Keltov, no na našom území (podľa archeologických nálezov) bolo ešte v 8. – 10. storočí ojedinelé. Rozšírilo sa až v 12. – 13. storočí zdokonalením konského záprahu. Od 13. – 14. storočia sú známe aj podkovy s výčnelkami (ozubmi), používané na zľadovatený povrch a pod. Konské podkovy majú celooblúkovitý tvar a po stranách otvory na 5 – 6 klincov, tzv. podkovákov.
Zdroj kontextu:	Botík J., Slavkovský P.: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Bratislava: VEDA 1995.
Príbuzné termíny:	faléra, ostroha¹, nákončie
Cudzojazyčný ekvivalent:	la: hippocrepis (idis, f.)
Poznámka:	Podkutie koňa nebolo vo včasnom stredoveku veľmi rozšírené. Kôň bol chovaný najmä pre jazdu, nie na ťahanie. Taktiež neboli ešte často vytvárané dláždené cesty, ktoré by mohli ohrozovať konské kopytá. Vo vrcholnom stredoveku masové využitie podkov bolo podmienené hlavne využitím konskej sily v záprahu.