Veľká Morava
Z STD
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | história |
| Definícia: | najstarší štát Moravanov a Slovákov v druhej tretine 9. a začiatkom 10. storočia |
| Zdroj: | Bartl, J. a kol.: Lexikón slovenských dejín. Bratislava: SPN 2006. |
| Kontext: | Cestu k tomu videl v obmedzení pôsobnosti franských misionárov a v zriadení samostatnej cirkevnej správy na Veľkej Morave, ktorá mala podliehať priamo pápežovi v Ríme. Keď rímsky pápež Rastislavovi takúto žiadosť odmietol splniť, obrátil sa na byzantského cisára Michala III. v Konštantínopole. Michal III. mu vyhovel a roku 863 prišli zo Solúnu na Veľkú Moravu dvaja grécki učenci, vierozvestcovia a bratia Cyril a Metod so svojou misiou. Ich misia zohrala jedinečnú civilizačnú – politickú, kultúrnu, náboženskú – rolu v dejinách Slovanov. Obidvaja bratia priniesli na územie Veľkej Moravy prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu – a zostavili prvé slovanské písmo – hlaholiku. |
| Zdroj kontextu: | Žigo, P. a kol.: Slovacicum. Kapitoly z dejín slovenskej kultúry 2004. |
| Príbuzné termíny: | Moravské kniežatstvo, Nitrianske kniežatstvo |
| Poznámka: | Pojem Morábia megalé zaviedol do historiografie byzantský cisár Konštantín Porfyrogenetos v spise O spravovaní ríše v polovici 10. storočia. |
