Svantovít
Z STD
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | história, náboženstvo, entografia |
| Definícia: | najvyšší boh pobaltských Slovanov s vojenskou a hospodárskou funkciou, spojený so solárnym kultom |
| Zdroj: | Dupkala, R.: Slovanská mytológia. Prešov: Metodické centrum 1995. |
| Kontext: | Svantovítov kult dosiahol svoj rozkvet niekedy v prvej polovici 12. storočia. Jeho meno je zložené zo slovanského slova svętь vo význame mocný či silný, z koncovky -vít častej v slovanských menách znamenajúcich pán, vládca alebo víťaz. Pôvodne zrejme šlo o jeden z prívlastkov boha, jeho pôvodné meno mohlo znieť inak. |
| Zdroj kontextu: | Podolinská, T.: Slovanská mytológia 5. In: História, 2008, roč. 8, č. 5. |
| Synonymum: | Zuantevith, Svantevith, Svanteviz, Svantebueh, Szuentevit |
| Príbuzné termíny: | Triglav, Černoboh, Porevít, Porenut, Rugievít, Jarovít |
| Poznámka: | Centrum jeho kultu bolo v Arkone, ležiacej na vrchu vysokej skaly, kde sa v strede mesta vypínala jeho svätyňa. Arkona bola dobytá v roku 1168 dánskym kráľom Waldemarom, ktorý dal chrám zbúrať a obrovskú modlu Svantovítovu strhnúť, rozpíliť na kusy a spáliť. Tak padla posledná bašta slovanského pohanstva. |
