Dagobert

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: história
Definícia: panovník Franskej ríše v rokoch 623/629 – 639
Zdroj: Múcska, V. – Daniš, M. – Ševčíková, Z.: Dejiny európskeho stredoveku I. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška 2006.

Kontext: Sycharius ako pochabý vyslanec riekol Samovi prenáhlené slová, ktoré mu neboli uložené, ba aj vyhrážky, že Samo a ľud jeho ríše je vraj povinný službou Dagobertovi. Samo už urazený v odpovedi riekol: "Aj pôda, ktorú máme, patrí Dagobertovi, aj my patríme jemu, ak, pravda, nariadi zachovávať s nami priateľstvo". Sycharius odpovedal: "Nie je možné, aby kresťania a sluhovia Boží uzavierali priateľstvo so psami". Samo na to povedal: "Ak ste vy Boží sluhovia a my Boží psi, potom vy neprestajne proti nemu konáte, a my sme si vzali dovolenie zubami vás roztrhať". Sycharia odohnali spred Samových očí. Keď to Dagobertovi oznámil, ten spupne rozkázal, aby sa vojsko z celej Austrázijskej ríše postavilo proti Samovi a Vinidom.
Zdroj kontextu: Fredegarova kronika. In: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II. Budmerice: Rak 1999.
Príbuzné termíny: Samo, Avari
Poznámka: Rivalita medzi jednotlivými časťami ríše (najmä medzi Austráziou na jednej strane a Neustriou a Burgundskom na strane druhej), neúspechy v bojoch so Slovanmi (porážka slovanským kráľom Samom pri Wogastisburgu roku 631/632), s Durinkami a so Sasmi, Dagoberta nútili k ústupkom voči šľachte. Preto sa po jeho smrti (639) v jednotlivých častiach ríše stále viac dostávala do popredia funkcia majordómov.