žltá žurnalistika

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	masmédiá, zábavný priemysel
Definícia:	označenie pre tlačené médiá, vyznačujúce sa spravodajstvom, ktoré kladie dôraz predovšetkým na súkromný život osobností zo všetkých oblastí verejného života, na škandály, senzácie, kriminálne udalosti a pod.
Zdroj:	PODĽA: Reifová, I. a kol.: Slovník mediální komunikace. Praha: Portál 2004.

---

Kontext:	Obaja, Pulitzer aj Hearst, boli outsidermi, keď prišli do New Yorku. Ich noviny (The World aj Journal) apelovali na to, čo predtým tlač ignorovala. Hearstovým odkúpením Journalu sa začala najdramatickejšia éra konkurenčného boja v histórii žurnalistiky. Hearst nešetril žiadny výdavok, ktorý by pomohol zvýšeniu výtlačkov jeho novín. Veľká časť jeho úspechu však spočívala v imitovaní Pulitzera. Hearst prebral nápadné titulky z The World a urobil ich väčšie a výraznejšie. V celých novinách dominovali bezvýznamné, ale senzačné príbehy. Navyše Hearst znížil cenu Journalu na 1 cent a zvýšil počet strán. Jeho Journal sa očividne neobmedzoval nielen v honbe za senzáciami, ale ani vo vykonštruovaných správach. Hearst dokonca zlákal aj Richarda Feltona Outcaulta, karikaturistu, ktorý dovtedy tvoril populárny kreslený seriál „Yellow Kid“ (hlavná postavička bola žltá) v novinách The World. Pulitzerovou reakciou bolo najatie Georgea B. Luksa , ktorý pokračoval v tvorbe „Yellow Kid“ namiesto Outcaulta. Tu vznikol pojem „žltá žurnalistika/tlač“ („yellow journalism“), ktorý odvtedy pomenúva bulvárnu tlač s povrchným obsahom a nevkusnou úpravou.
Zdroj kontextu:	Nové slovo. Bratislava: Pravda 2008.
Príbuzné termíny:	bulvárna tlač
Cudzojazyčný ekvivalent:	en: yellow journalism
URL:	http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDlt%C3%A1 %C5%BEurnalistika