kyselina p-aminohipúrová
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | chémia |
| Definícia: | ac. p-aminohippuricum, ČSL 4, nespr. kys. p-aminohipúrová, správ.
kys. 4-aminohipúrová, kys. 4-aminobenzamidooctová, C 9 H 10 N 2 O 3 , M r 194,19. Aminokyselina, diagnostikum. Je to biely aţ ţltý kryštalický prášok bez zápachu, ťaţko rozp. vo vode a v 95 % liehu, prakticky nerozp. v chloroforme. Dôkaz a) Asi 0,02 g sa rozpustí v 5,0 ml vody, pridá sa 0,50 ml zriedenej kys. chlorovodíkovej, 0,50 ml rozt. dusitanu sodného a rozt. 0,05 g 2-naftolu v 10,0 ml zriedeného rozt. amomiaku; vznikne červeno oranţové sfarbenie (skupina C 6 H 4 .NH 2 ). b) Asi 0,05 g sa rozpustí zahriatím v 1,0 ml rozt. jodidu drasel-ného a 1,5 ml vody. Pridá sa 1,0 ml rozt. benzénsulfochloramidu; vznikne intenzívne hnedočervené sfarbenie (rozdiel od kys. p- aminobenzoovej). c) Absorpčné spektrum rozt. skúšanej látky v metanole (5,0 mg/l), meranej v 10 mm vrstve proti tomu istému rozpúšťadlu, javí v ultrafialovej časti maximum pri 281 nm ± 1 nm. Stanovenie obsahu a) Asi 0,4000 g vysušenej látky sa rozpustí v 25,0 ml kys. chlorovodíkovej dymovej a 25,0 ml vody. Rozt. sa ochladí na 15 – 23 °C a tirtuje sa pozvoľna odmerným roztokom dusitanu sodného 0,1 mol/l za inštrumentálnej indikácie (platinová a tuhová elektróda). 1 ml odmerného rozt. dusitanu sodného 0,1 mol/l zodpovedá 0,01942 g C 9 H 10 N 2 O 3 . |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Synonymum: | acidum p-aminohippuricum |
