kyselina mravčia

Z STD
Verzia z 15:18, 16. máj 2018, ktorú vytvoril Kristina.bobekova (diskusia | príspevky) (Vytvorená stránka „{{Term |Name=kyselina mravčia |Definition=ac. formicicum, HCOOH, najsilnejšia jednosýtna nasýtená alifatická (monokarboxylová) kys. Vo voľnej forme je kys. mrav…“)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: chémia
Definícia: ac. formicicum, HCOOH, najsilnejšia jednosýtna nasýtená alifatická (monokarboxylová) kys. Vo voľnej forme je kys. mravčia v tele mravcov [l. formica mravec], v žihľave, v niekt. ovocí, vo svalstve ap., kde vzniká oxidačnými pochodmi. Bezvodná a. f. je bezfarebná tekutina ostrého zápachu. Reaguje nielen ako kys., ale aj ako aldehyd, čo sa prejavuje najmä v jej redukčnom účinku. K. m. sa používa ako konzervans ovocných štiav a na dezinfekciu; má totiž podobný baktericídny účinok ako formaldehyd. Okrem toho má kardiotonický, muskulotonický a diuretický účinok.

Biol. významný je tzv. "aktívny formiát". Uhlík z k. m. sa zabudúva pri biosyntéze purínových báz a tvorí metylové skupiny (napr. metionínu, cholínu ap.). Syntetizujú sa z neho niekt. aminokys. (napr. glycín a serín). Ako prekurzor glycínu sa uhlík k. m. využíva pri biosyntéze porfyrínu. Metabolizmus k. m. tesne súvisí s metabolizmom kys. listovej, kt. ju aktivuje za vzniku kys. folínovej.

Soli k. m. sa nazývajú mravčany (formiáty, Salia formicica).

Zdroj: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

Synonymum: acidum formicicum