frazeologický zrast

Odporúčaný termín [?] (schválila KOMISIA PRE VÝSKUM FRAZEOLÓGIE PRI SLOVENSKOM KOMITÉTE SLAVISTOV)

Oblasť:	lingvistika
Definícia:	v rámci sémantickej klasifikácie V. V. Vinogradova taký typ frazém, pri ktorom význam frazémy nijako nevyplýva z významov komponentov, nijako nie je nimi motivovaný. To znamená úplnú stratu motivovanosti komponentového zloženia, ktoré sa stalo bázou tejto frazémy
Zdroj:	Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. 1995.

---

Kontext:	Novšie výskumy týchto otázok predovšetkým akcentujú fakt, že pri vzniku frazémy síce dochádza k desémantizácii slova, avšak táto premena je len niekedy úplná, skôr býva iba čiastočná (príznačné je, že s odstupňovanosťou tejto kvality sa počítalo už v samých začiatkoch modernej frazeologickej teórie: práve o ňu sa opieralo zakladateľské vinogradovovské rozlišovanie frazeologických zrastov, frazeologických celkov a frazeologických spojení) a zároveň sa nemusí uplatňovať pri všetkých zložkách frazémy (je napríklad signifikantné aj to, že v novších prácach sa až natoľko neakcentuje myšlienka o desémantizácii slova vo frazéme a skôr sa podčiarkuje téza o difúznosti sémantiky frazém aj ich komponentov).
Zdroj kontextu:	Studia Academica Slovaca 34. Bratislava: Stimul 2005. 432 s.
Synonymum:	frazeologická zrastenina, idióm 2
Príbuzné termíny:	sémantická klasifikácia frazém, nemotivovaný význam frazémy, frazeologická skupina
Poznámka:	Príklady: mucha mu sadla na nos = nahneval sa, streliť capa = urobiť alebo povedať nejakú hlúposť, vytrieť niekomu kocúra – prekabátiť niekoho, otráviť červíka = upiť si nalačno (najmä zarána) kalíšok pálenky. Keďže sa takéto frazémy vyznačujú najväčšími sémantickými posunmi, bývajú často nepreložiteľné doslova, a preto sa niekedy pomenúvajú aj názvom idióm.
URL:	http://www.juls.savba.sk/frazeologicka terminologia/