arteria carotis interna
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | anatómia |
| Definícia: | vnútorná krčnica; prebieha od rozdelenia a. carotis communis bez vetiev až k lebkovej báze, potom skrz canalis caroticus ku koncovému vetveniu na a. cerebri media a a. cerebri anterior. Leží najprv laterálne a mierne dorzálne od a. carotis externa, potom sa stáča mediálne od nej a prebieha pred prevertebrálnou fasciou blízko bočnej steny hltana. Jej začiatok je vretenovito rozšírený do tzv. bulbus caroticus (sinus carotidis internae); je predilekčné miesto aterosklerózy. Jej stena, najmä média je stenčená, v adventícii sú uložené nervové terminálne siete, z kt. sa zbierajú aferentné vlákna idúce do n. glossopharyngicus. Ide o presoreceptor (baroreceptor), z kt. sa reflektoricky reguluje TK, a tým prítok krvi k mozgu. Tlakom na bulbus caroticus sa dá vyvolať pokles TK (Heringov-Breuerov reflex).
Proc. stylohyoideus, m. styloglossus a m. stylopharyngeus delia a. carotis interna od a. carotis externa. Na lebkovej spodine vstupuje a. carotis interna do canalis caroticus; tesne pred vstupom do kanála je mierne ohnutá laterálne al. mediálne ohnutá. V canalis caroticus prebieha najprv kraniálne, potom ventromediálne a je tu opradená tenkou žilovou spleťou (plexus venosus caroticus) a nervovými vláknami (nn. caroticus). Stena canalis caroticus v mieste, kde tvorí prednú hranicu cavum tympani, je tenká a môţe byť neúplná (obvod tepny sa tak môže vykleňovať do bubienkovej dutiny). Z canalis caroticus sa prikladá do synchondrosis sphenopetrosa a na sulcus caroticus klinovej kosti. V tomto úseku je konvexne ohnutá, najprv mediálne, potom laterálne. stupuje do sinus cavernosis a v ňom sa opäť zahýba, najprv konvexitou dozadu, potom konvexitou dopredu. A. carotis vystupuje zo sinus cavernosus cez dura mater mediálne od processus alae parvae (proc. clinoideus ant.), blízko vonkajšieho okraja hypofýzy a fasciculus opticus. Rozšírená tepna tu môže tlačiť na jeden z týchto útvarov. Po prechode cez dura mater vysiela do očnicovej dutiny a. ophthalmica a sama sa delí na svoje hlavné vetvy. Vnútorná krkavica zásobuje mozog, očnicu a jej okolie. Priebeh a. carotis interna možno rozdeliť na tieto úseky: a) pars cervicalis – úsek bez vetiev idúci na krku až k vstupu do canalis caroticus v pars petrosa spánkovej kosti; b) sinus caroticus – niekedy presunutý presorecepčný sinus caroticus z konca a. carotis communis na začiatok a. carotis interna); c) pars petrosa – úsek prebiehajúci v canalis caroticus; vydáva aa. caroticotympanicae (jemné vetvičky, kt. prenikajú stenou canalis caroticus do sliznice cavum tympanum) a r. pterygoideus (sprevádza n. canalis pterygoidei v odstupe krídlovitých výbežkov); d) pars cavernosa – úsek v sinus cavernosus, až do blízkosti canalis opticus; vydáva r. basalis tentorii (vetva pre tentorium cerebelli tiahnuca sa nad margi superior partis petrosae spánkovej kosti), r. marginalis tentorii (vetva prebiehajúca blízko incisura tentorii), r. meningeus (vetva k dura mater strednej lebkovej jamy); r. ggl. trigeminalis, rr. nervorum (pre n. III., IV. VI. a n. ohpthalmicus prebiehajúce v stene sinus cavernosus a ggl. semilunare), r. sinus cavernosi (zásobuje steny sinus cavernosus) a a. hypophysialis inferior (dolná tepna pre hypofýzu zásobujúca zadný lalok hypofýzy); e) pars cerebralis – intradurový úsek siahajúci od odstupu a. ophthalmica na poslednom karotickom ohybe až ku konečnému rozvetveniu na a. cerebri anterior a a. cerebralis media; vydáva a. hypophysalis superior (zásobuje stopku hypofýzy, infundibulum a sčasti dolnú časť hypotalamu) a r. clivi (vetva pre clivus). Okrem toho z a. carotis interna vychádza a. ohpthalmica, a. communicans posterior a a. chorioidea anterior. |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Synonymum: | ACI |
