Termín:antigén: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| (9 medziľahlých úprav od 4 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
|Name=antigén | |Name=antigén | ||
| − | |Definition=látka, ktorá | + | |Definition=cudzorodá látka, najčastejšie proteínovej, polysacharidovej alebo glykolipidovej povahy, ktorá po vpravení do tkaniva človeka alebo zvieraťa vyvoláva špecifickú imunitnú odpoveď organizmu, t. j. tvorbu [[Term:protilátky|protilátok]], výkonných buniek bunkovej imunity alebo špecifickú imunologickú toleranciu a dokáže špecificky reagovať s produktmi reakcie (protilátkami a bunkami) |
| − | + | |Field=lekárska veda, imunológia, očkovanie | |
| − | |Field= | + | |Related terms=epitop, imunogén, haptén, tolerogén, superantigén, alergén, antigénnosť |
| − | + | |Synonyms=Ag | |
| − | |Related terms= | + | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| − | |Synonyms= | + | |Translations={{Translation |
| − | |Bibliography= | + | |Language=la |
| − | |Translations= | + | |Localized form=antigenum (i, n.) |
| + | }} | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |Context= | + | |Context=Aby antigén mohol vyvolať tvorbu protilátok: 1. musí byť cudzorodý, odcudzený, resp. obsahovať niektoré cudzorodé skupiny; 2. musí mať ''M''ᵣ aspoň 10 000 – 15 000; 3. musí byť metabolizovateľný alebo aspoň čiastočne štiepiteľný hydrolytickými enzýmami. Schopnosť vyvolať tvorbu protilátok majú len kompletné antigény (imunogény). Nekompletné antigény (haptény) nemôžu indukovať imunitnú odpoveď, ale s jej produktmi môžu špecificky reagovať. Podľa spôsobu svojho rozpoznávania lymfocymi sú antigény závislé a nezávislé od týmusu. |
| − | |Context source= | + | |Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
}} | }} | ||
| − | + | [[Category:Epidemiológia a imunológia]] | |
| − | [[Category: | ||
Aktuálna revízia z 21:19, 3. marec 2021
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | lekárska veda, imunológia, očkovanie |
| Definícia: | cudzorodá látka, najčastejšie proteínovej, polysacharidovej alebo glykolipidovej povahy, ktorá po vpravení do tkaniva človeka alebo zvieraťa vyvoláva špecifickú imunitnú odpoveď organizmu, t. j. tvorbu protilátok, výkonných buniek bunkovej imunity alebo špecifickú imunologickú toleranciu a dokáže špecificky reagovať s produktmi reakcie (protilátkami a bunkami) |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Kontext: | Aby antigén mohol vyvolať tvorbu protilátok: 1. musí byť cudzorodý, odcudzený, resp. obsahovať niektoré cudzorodé skupiny; 2. musí mať Mᵣ aspoň 10 000 – 15 000; 3. musí byť metabolizovateľný alebo aspoň čiastočne štiepiteľný hydrolytickými enzýmami. Schopnosť vyvolať tvorbu protilátok majú len kompletné antigény (imunogény). Nekompletné antigény (haptény) nemôžu indukovať imunitnú odpoveď, ale s jej produktmi môžu špecificky reagovať. Podľa spôsobu svojho rozpoznávania lymfocymi sú antigény závislé a nezávislé od týmusu. |
| Zdroj kontextu: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Synonymum: | Ag |
| Príbuzné termíny: | epitop, imunogén, haptén, tolerogén, superantigén, alergén, antigénnosť |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | la: antigenum (i, n.) |
