urážka

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, správne právo
Definícia:	právna skutočnosť, ktorá zakladá skutkovú podstatu priestupku v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch, podľa ktorého sa priestupku na úseku občianskeho spolunažívania dopustí ten, kto iného urazí alebo vydá na posmech
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Kontext:	Pri priestupku urážky na cti sa okresný úrad pokúsi urazeného na cti a obvineného z priestupku zmieriť.
Zdroj kontextu:	§ 78 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Príbuzné termíny:	priestupok, konanie o priestupkoch, správne konanie
Poznámka:	Tento delikt je tzv. návrhovým deliktom, teda konanie o ňom sa začína len po podaní návrhu urazeným na cti, a teda záleží výlučne od vôle urazeného, či chce, aby sa tento priestupok prejednal, pretože aj keby sa správny orgán sám od viacerých svedkov dozvedel, že bol spáchaný priestupok urážky na cti, nemôže o ňom začať konanie ex offo. Uraziť možno verbálne, gestom, fyzicky či písomne, pričom spôsobilosť uraziť skúma správny orgán v rámci ústneho pojednávania o priestupku. Pojem urážka je tzv. právne neurčitý pojem, čo znamená, že nemá svoju zákonnú definíciu a jeho interpretácia spočíva v aplikačnom výklade konkrétneho správneho orgánu. Urazenie v rámci dokazovania je veľmi problematický inštitút a prax v posudzovaní spôsobilosti urazenia jednotlivých skutkov je rozmanitá a v podstate aj nezjednotiteľná.