relatívna neplatnosť

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	právo, občianske právo
Definícia:	skutočnosť, že právny úkon, ktorý sa považuje za platný, vyvoláva právne následky a je platný až do tej doby, kým nie je jeho neplatnosť spochybnená alebo vyhlásená príslušným orgánom
Zdroj:	PODĽA: Hendrych, D. a kol.: Právnický slovník. 3. podstatne rozšírené vydanie. Praha: C. H. Beck 2009.

---

Kontext:	Osobami oprávnenými dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sú dotknutí účastníci zmluvy, tretie osoby, pokiaľ sú takýmto úkonom na svojich právach a oprávnených záujmoch dotknuté.
Zdroj kontextu:	Lazar, J. a kol.: Občianske právo hmotné. 1. časť. Bratislava: Iura Edition 2010.
Príbuzné termíny:	absolútna neplatnosť, právny úkon
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: relativní neplatnost, uk: відносна нікчемність, ru: относительная ничтожность
Poznámka:	Podľa platnej právnej úpravy je právny úkon neplatný relatívne len v prípade, ak to zákon výslovne stanoví, v opačnom prípade platí, že právny úkon je neplatný absolútne. Z toho vyplýva, že súčasná právna úprava uprednostňuje absolútnu neplatnosť pred neplatnosťou relatívnou. Nový občiansky zákonník stanovuje opačnú právnu zásadu.