referenčný interval
Z STD
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | lekárska veda, imunológia, lekárska diagnóza |
| Definícia: | centrálny 95-percentný interval z distribúcie referenčných hodnôt, ktorý sa tvorí na základe hodnôt referenčných jedincov vybraných z referenčnej populácie alebo verifikáciou už existujúcich referenčných intervalov |
| Zdroj: | PODĽA: Huba, P. Referenčné intervaly. In Vitro: Endokrinológia 2014; 4: 74 – 80. |
| Kontext: | Prvý spôsob dopracovania sa k RI je náročnejší, či už z finančného, časového alebo metodického aspektu. Z celkovej populácie sa vyberie referenčná populácia, ktorá spĺňa preddefinované kritériá. Z referenčnej populácie sa vyberie vzorka referenčných jedincov. Odporúčaný počet referenčných jedincov je 120 pre každú uvažovanú partíciu. U referenčných jedincov sa meraním získajú referenčné hodnoty. Referenčné hodnoty predstavujú distribúciu, z ktorej sú vypočítané referenčné limity ako 2,5. a 97,5. percentil. Spodným a horným referenčným limitom je vymedzený referenčný interval. |
| Zdroj kontextu: | Huba, P. Referenčné intervaly. In Vitro: Endokrinológia 2014; 4: 74 – 80. |
| Synonymum: | RI |
| Príbuzné termíny: | referenčná populácia, diagnostika¹, diagnostický |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | en: reference interval |
| Poznámka: | Druhý spôsob získania RI je o čosi reálnejší. Ide o verifikáciu už existujúcich RI (od výrobcu, iných laboratórií, štúdií a pod.). Pri tomto spôsobe treba na každú uvažovanú partíciu „iba“ 20 referenčných jedincov. V prípade, že sa 18 referenčných hodnôt z 20 zmestí do verifikovaných RI, možno považovať tieto RI za štatisticky platné.
RI je jeden z najdôležitejších aspektov v laboratórnej diagnostike. Výsledky laboratórnych analýz musia byť vztiahnuté k nejakej referencii a túto referenciu predstavujú RI, prípadne rozhodovacie limity. |
