odkladný účinok
Z STD
Odporúčaný termín [?]
Oblasť: | právo, verejné právo, občianske právo, trestné právo, správne právo |
Definícia: | následok podania opravného prostriedku znamenajúci odklad vykonateľnosti rozhodnutia napadnutého opravným prostriedkom a to až do rozhodnutia o opravnom prostriedku |
Zdroj: | PODĽA: Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Osobitná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka 2022. |
Kontext: | Odkladný účinok sťažnosti znamená, že uznesenie, proti ktorému bola sťažnosť podaná oprávnenou osobou a včas, nemožno vykonať, kým nenadobudne právoplatnosť. |
Zdroj kontextu: | Burda, E. – Čentéš, J. – Kolesár, J. – Záhora, J. a kol.: Trestný zákon I. Všeobecná časť, komentár. Praha: C. H. Beck 2010. |
Synonymum: | suspenzívny účinok |
Príbuzné termíny: | odvolanie, sťažnosť, rozsudok, uznesenie, trestný rozkaz, právoplatnosť, právoplatné rozhodnutie, právoplatnosť rozhodnutia, výkon rozhodnutia, vykonateľnosť rozhodnutia |
Poznámka: | Odkladný účinok (suspenzívny účinok) opravného prostriedku zabezpečuje, že napadnuté rozhodnutie sa nevykoná, pokiaľ oprávnený orgán nerozhodne o podanom opravnom prostriedku. Nie všetkým opravným prostriedkom priznáva zákon odkladný účinok. Spravidla majú odkladný účinok len riadne opravné prostriedky. Aj tu však rozoznávame výnimky. Napr. pri opravnom prostriedku v trestnom konaní – sťažnosti – platí, že sťažnosť má odkladný účinok len tam, kde to zákon výslovne pripúšťa (§ 185 ods. 6 TP). Proti niektorým rozhodnutiam (uzneseniam) zákon výslovne nepriznáva odkladný účinok, pretože nevykonaním rozhodnutia ihneď po jeho vydaní by mohlo dôjsť k zmareniu jeho účelu. |